Popri príprave podkladov na jeden projekt som narazil na potrebu ujasniť si vzťah”zákonov EU” a našej legislatívy. Vedel som, že EU má “nejaké smernice a nariadenia” a že niektoré sa uplatňujú priamo, bez toho aby sa nimi zaoberal náš parlament a niektoré musí parlament preniesť do našich zákonov. Ale “čo je čo” som nevedel. Len som vnímal, že európske právo je nejako nadradené našim zákonom a dokonca ústave. Aby som v tom mal jasnejšie, tak som začal “študovať” a výsledok som zhrnul tu.

Najdôležitejší štátny zákon – ústava

Každý štát, s podobným spoločenským zriadením ako máme my (normálna demokracia), má ako hlavný zákon ústavu. U nás je to Ústava Slovenskej republiky. Bola prijatá v roku 1992 a jej text si môžte prečítať v oficiálnej elektronickej zbierke zákonov www.slov-lex.sk alebo v čitateľnejšej verzii na stránke ZakonyPreLudí.sk. Je to Ústavný zákon č. 460/1992 Zb., ktorý bol prijatý slovenským parlamentom 1. 9. 1992.

Ústava SR vo svojom prvom článku hovorí: “Ods (1) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.” Avšak nakoľko sme sa chceli zapojiť aj do vyššieho celku ako je naša republika, tak naša ústav bola v roku 2001 upravená tak, že dobrovoľne časť našich zákonných právomocí môžme preniesť inde. Do Ústavy SR pribudol článok 7:

“Čl. 7
(1)
Slovenská republika môže na základe slobodného rozhodnutia vstúpiť do štátneho zväzku s inými štátmi. O vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohto zväzku sa rozhodne ústavným zákonom, ktorý sa potvrdí referendom.
(2)
Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.
…”

Tým sa od 1. 7.2001 položila možnosť Slovenskej republiky vstúpiť do Európskej únie a časť našich zákonov podriadiť právnemu poriadku EU. Nakoľko aj prebehlo platné referendum, tak 1. 5. 2004 sme sa stali členom EÚ. Týmto dňom sa na nás všetkých vzťahuje aj právo EÚ. To má niekoľko úrovní, niektoré sú pre nás platné bez vplyvu NR SR alebo Vlády SR, iné musia byť do zákonov alebo nariadení vlády implementované – musia byť vyhlásené novým zákonom alebo nariadením vlády. V ďalšej kapitole sa pozrieme na jednotlivé druhy EÚ legislatívy.

Najskôr legislatíva EÚ, až potom naša

Pramene práva EÚ

V EÚ sú dva hlavné pramene práva: primárne právo a sekundárne právo (zdroj: Európsky portál elektronickej justície).

Primárne právo tvoria zmluvy vytvárajúce právny rámec Európskej únie. Sekundárne právo tvoria právne nástroje založené na týchto zmluvách, ako sú nariadenia, smernice, rozhodnutia a dohody. Okrem toho existujú všeobecné zásady práva EÚ, judikatúra vytvorená Súdnym dvorom Európskej únie a medzinárodné právo.

Rozpoznávacím znakom práva EÚ je, že je priamo vymáhateľné pred súdmi členských štátov EÚ („priamy účinok“) a že sa môže stať, že zákony členských štátov EÚ nemusia byť uplatniteľné v prípade, keď sú v rozpore s právom EÚ („nadradenosť“ práva EÚ).

Primárne právo EÚ (zmluvy)

Primárne právo možno považovať za hlavný prameň práva Európskej únie. Má najvyššie postavenie v rámci európskeho právneho poriadku a tvoria ho najmä tieto zmluvy: „zakladajúce“ zmluvy: Zmluva o Európskej únii, Zmluva o  fungovaní EÚ a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,; protokoly a prílohy k zmluvám, zmluvy o pristúpení členských štátov Európskej únie a ďalšie zmluvy.

Sekundárne právo EÚ (právne predpisy, dohody atď.)

Sekundárne právo tvoria takzvané jednostranné akty a dohody. To sú: nariadenia, smernice, rozhodnutia, stanoviská a odporúčania. (zdroj: europa.eu)

Nariadenia (Regulations)

Nariadenie je všeobecne záväzný právny akt, ktorý je priamo uplatniteľný vo svojej celistvosti v celej EÚ. Keď chcela napríklad EÚ zabezpečiť existenciu spoločných záruk vzťahujúcich sa na potraviny dovážané z krajín mimo EÚ, prijala Rada nariadenie.

Smernice (Directives)

Smernica je právny akt, ktorým sa stanovujú ciele, ktoré majú dosiahnuť členské štáty EÚ. Je však na jednotlivých krajinách, aby navrhli vlastné právne predpisy, ktorými sa tieto ciele dosiahnu. Jedným z príkladov je smernica o právach spotrebiteľov, ktorou sa posilňujú práva spotrebiteľov v celej EÚ, napríklad prostredníctvom odstránenia skrytých online poplatkov a nákladov a predĺženia lehoty, počas ktorej môže spotrebiteľ odstúpiť od zmluvy.

Rozhodnutia (Decisions)

Rozhodnutie je právny akt záväzný iba pre toho, komu je adresovaný (napr. členskému štátu alebo spoločnosti) a je záväzné v celom rozsahu. Komisia napríklad prijala rozhodnutie o účasti EÚ v rôznych organizáciách pre spoluprácu pri predchádzaní terorizmu a boji proti nemu. Toto rozhodnutie sa týkalo len účasti v uvedených organizáciách.

Odporúčania (Recommendations)

Odporúčanie nie je právne záväzné. Keď Rada vydala odporúčanie o tom, aby krajiny EÚ zlepšili využívanie videokonferencií v záujme zlepšenia cezhraničnej spolupráce justičných služieb, tento dokument nemal žiadne právne následky. Odporúčanie umožňuje inštitúciám vyjadriť svoj postoj k určitej otázke a navrhnúť opatrenia bez toho, aby uložili právne povinnosti tým, ktorým je určené.

Stanoviská (Opinions)

Stanovisko predstavuje pre inštitúcie nástroj na vyjadrovanie nezáväzných postojov – t. j. bez právnych následkov pre jeho adresátov. Stanovisko nie je právne záväzné. Stanoviská môžu vydávať hlavné inštitúcie EÚ (Komisia, Rada, Parlament), Výbor regiónov a Európsky hospodársky a sociálny výbor. Výbory poskytujú stanoviská k pripravovaným právnym predpisom. Ich stanoviská odrážajú osobitné regionálne, ekonomické alebo sociálne postoje. Napríklad Výbor regiónov vydal stanovisko k balíku politických opatrení pre čistejšie ovzdušie v Európe.

Záver v “ľudovej reči”

Pokiaľ EÚ vydá Nariadenie (Regulations), alebo pre špecifickú oblasť Rozhodnutie (Decisions), tak sa uplatní priamo a zákony, ktoré sú v rozpore s nimi sú neplatné (NR SR je spätne musí zmeniť). Smernice (Directives) sa však do našich zákonov prenášajú našimi zákonmi a bez toho aby ich NR SR zaviedla (implementovala) nie sú na území SR vykonateľné. Za neskorú alebo zlú implementáciu samozrejme hrozí postih, ale ich uplatnenie je možné iba zákonom alebo nariadením vlády.

Odporúčania (Recommendations) a Stanoviská (Opinions) sú nezáväzné, ale celkom by sa hodilo, keby sme mali aj v našom právnom poriadku niečo takéto, lebo by to umožnilo vysvetliť čo asi zákonodárcovia mali na mysli.

Poznámka na záver: je pre mňa smutné, že oficiálna elektronická zbierka zákonov www.slov-lex.sk, ktorú sme zaplatili z našich daní, je menej užívateľsky prítulná ako dobrovoľnícky projekt ZakonyPreLudí.sk. Klobúk dole pred tvorcami ZakonyPreLudí.sk.

Dodatok

Uvedené informácie sú iba informatívne a skutočnosti v ňom uvedené nie je možné považovať za právne rady. EnergiaWeb ani Pavel ŠIMON s.r.o. nemá oprávnenie poskytovať právne poradenstvo. Aplikáciu tu napísaného riešite iba na vlastnú zodpovednosť. Článok slúži najmä na úvod do vášho hlbšieho štúdia problematiky.

Ak vás článok zaujal, alebo máte doplňujúce otázky, tak nám napíšte do diskusie pod článkom. Samozrejme nás poteší „lajk“ nie len k článkom, ale aj na našej FB stránke. Bude to malá odmena za našu snahu.