(a čo to vlastne je TPS a TSS)
TPS a TSS dve skratky, ktoré mátajú menších výrobcov a stoja ich nemalé prostriedky. Čo to vlastne, za čo sa to platí a prečo sa to platí.
Krátka verzia
Platbu určuje Vyhláška ÚRSO č. 18/2017 Z.z. kde v paragrafe 12, odsek 7 rieši povinnosť platiť TPS a v paragrafe 23, odsek 7 určuje povinnosť platiť TSS. V oboch prípadoch sa „Pre odberateľa elektriny, ktorý odoberá elektrinu od výrobcu elektriny bez použitia prenosovej sústavy alebo distribučnej sústavy, sa výrobcom elektriny uplatňuje tomuto odberateľovi elektriny tarifa za prevádzkovanie systému TPS a tarifa za systémové služby TSSt na celé množstvo takto odobratej elektriny.„
Teda ak si výrobca vo svojom zariadení vyrobí elektrinu, tak na časť, ktorú u seba spotrebuje sa vzťahuje platba TPS aj TSS.
Tarifa za prevádzkovanie systému – TPS
Táto tarifa slúži na financovanie vyplácania doplatku za OZE a KVET, ale aj za podporu výroby elektriny z domáceho uhlia a je z nej platená aj práca organizátora trhu s elektrinou (OKTE, a.s.).
Tarifa za systémové služby – TSS
Vďaka tejto tarife sa SEPS zabezpečuje „kvalitnú“ elektrinu – tak aby mala presne 230 V (± 10 %) a 50 Hz (± 1 %).
Prečo sa platí „až teraz“
Platbu TPS a TSS za vlastnú spotrebu zaviedol úrad už od počiatku podpory OZE, avšak nie na každého výrobcu ju distribučky uplatňovali. Aký dôvod k tomu mali je dnes už zbytočné špekulovať. Avšak zjednotením údajov a prenesením zúčtovania na OKTE, ktoré má súčasne aj údaje o výkupe elektriny z SPP sa platba TPS a TSS dostáva do „správneho stavu“ podľa legislatívy.
Výrobcovia, ktorí do konca roka 2019 neplatili tieto poplatky vlastne majú „šťastie“ – ušetrili nemalé sumy. Ekonomický model viď záver článku.
Dlhá verzia vysvetlenia
Podpora OZE – dlhé obdobie zmätkov
Zákon o podpore OZE (č. 309/2009) vznikol v roku 2009. Bolo to v temnejšom období energetiky, kedy jej „kráľom“ bol v zásade nelegitímny predseda ÚRSO, muž s iniciálami J.H. Aby som neporušoval jeho GDPR a nedával mu možnosť ma opätovne žalovať za „nactiutrhanie“, tak ho nebudem menovať celým menom.
Tarifa za prevádzkovanie systému – TPS
Zákon síce stanovil, že sa pôžičky do OZE (bližšie vysvetlenie tu) bude štát vracať cez pevnú cenu obnoviteľnej elektriny (doplatok plus výkup), ale nijako neurčil ako budú (vtedy distribučky) peniaze na doplatky získavať. Toto riešil „iba“ Výnos Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (vtedy aktuálny 7/2009).
Tento výnos využil tarifu za prevádzkovanie systému. TPS sa vo výnosoch úradu prvýkrát objavilo v roku 2005 (výnos ÚRSO 2/2005), zaujímavé je, že v tej dobe v sebe zahŕňal aj NJF (vtedy nazývaný: „alikvotnú časť povinných odvodov do Štátneho fondu likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoreným jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi) (ďalej len „štátny fond“).“
Trvalo celý 14 rokov, kým sa situácia dostala na správnu úroveň a TPS je definovaná zákonom – až novela regulačného zákona 177/2018 zaviedla TPS zákonne.
Je však pravda, že úrad na zavedenie tejto tarify mal zákonné právo. Od svojho vzniku má úrad zákonom dané právo zavádzať tarify a pevné ceny a tiež právo (a povinnosť) vydávať právne záväzné predpisy. Do roku 2011 toto nazývali „Výnos“ po roku 2011 už „Vyhláška“.
TPS a budúcnosť
Dnes je väčšine zúčastnených, že TPS je prežitok, že je nepraktická a forma „výberu“ financií na podporu domáceho uhlia, OZE a KVET sa musí zmeniť. Alebo vydrží ešte cca. 5 až 6 rokov a potom začne masívne OZE vypadať z podpory doplatkom, domáce uhlie už (hádam) nebudeme spaľovať a tak TPS klesne limitne k 0 €/MWh.
Tarifa za systémové služby – TSS
Vďaka tejto tarife sa SEPS zabezpečuje „kvalitnú“ elektrinu – tak aby mala presne 230 V (± 10 %) a 50 Hz (± 1 %). Je samozrejme menej kontroverzná ako jej súputník TPS. Otázne je iba jej zmysel pri vlastnej spotrebe. Cez TSS si každý spotrebiteľ „nakupuje“ službu. Prečo by túto službu mal platiť aj za vlastnú elektrinu, najmä ak dnešné striedače vedia plne kopírovať dodanú frekvenciu aj napätie.
Očakávam, že v nejakom rozumnom čase SEPS a tento štát dospejú k zmene názorov a podporné služby bude môcť poskytovať širšia paleta dodávateľov a tak by TSS mohlo zlacnieť.
Prečo nie je platba TPS a TSS za vlastnú spotrebu krátenie podpory OZE?
Viacerí výrobcovia sa „sťažujú“, že im je takto krátená očakávaná podpora z výroby elektriny z OZE. V realite to však je inak: oproti tým, čo celú výrobu z OZE dajú na výkup majú lepšiu ekonomiku.
Ako model pre výpočet je použitá fotovoltika na firme. Inštalovaný výkon je 100 kWp realizovaná v druhej polovine roku 2012. Ročná výroba v tejto FVE je 100 MWh. Cena elektriny z FV OZE bola vtedy 119,11 €/MWh. Cena výkupu je na úrovni 45 €/MWh a tak doplatok je 74,11 €/MWh. TPS je aktuálne 23,621 a TSS 6,2121 (oboje €/MWh). Firma pre svoju štandardnú činnosť potrebuje 120 MWh ročne. V prvom prípade všetku elektrinu dodá na výkup, v druhom prípade sa jej darí spotrebovať 60 % z FV výroby a tak na výkup odovzdá iba 40 %.
| TPS a TSS v OZE | Celá výroba do výkupu | Spotreba časti výroby | Rozdiel medzi variantami |
|---|---|---|---|
| Spotreba vyrobenej elektriny | 0% | 60% | |
| Výkup | 4 500,00 € | 1 800,00 € | -2 700,00 € |
| Doplatok | 7 411,00 € | 7 411,00 € | 0,00 € |
| Celkové tržby z OZE | 11 911,00 € | 9 211,00 € | -2 700,00 € |
| Spotreba vyrobenej elektriny | – | 60,00 | |
| Nákup elekriny – 120 MWh | -14 400,00 € | -7 200,00 € | 7 200,00 € |
| TPS + TSS | 0,00 € | -1 789,99 € | -1 789,99 € |
| Celkom | -2 489,00 € | 221,01 € | 2 710,01 € |
Ako vidno z výpočtu, tak firma, ktorá všetku OZE elektrinu predá, tak za túto elektrinu dostane o 2 700 € viac. Avšak pre svoje podnikania musí nakúpiť 120 MWh (za 120 €/MWh a tak celkom za 14 440 €).
V druhom prípade si však firma pre seba použije 60 % – 60 MWh – z vlastnej elektriny. Túto nepredá na výkup (príde o 40 x 45 €), avšak tým nemusí kúpiť 60 MWh elektriny za 120 € (ušetrí 7 200 €). A z tejto úspory však zaplatí 60 x 29,83 € (TPS a TSS).
Výsledný rozdiel pre firmu s vlastnou spotrebou OZE elektriny je cez 2 700 € oproti čistému predaju. Samozrejme pre rokom 2020 sa druhej firme mohlo „pošťastiť“ a TPS a TSS neplatila. Tým bola ešte o ďalších takmer 1 800 € vo väčšom pluse (nezaslúžene a vďaka administratívnej chybe niektorej z distribučiek – ale čo je doma to sa počíta…).
Navyše si treba uvedomiť, že ide o jednoduchý model, s relatívne malou samospotrebou a nízkou cenou elektriny z OZE.
Uvedené informácie sú iba informatívne a skutočnosti v ňom uvedené nie je možné považovať za právne rady. EnergiaWeb ani Pavel ŠIMON s.r.o. nemá oprávnenie poskytovať právne poradenstvo.
Môj komentár je ku vete: „Prečo by túto službu mal platiť aj za vlastnú elektrinu, najmä ak dnešné striedače vedia plne kopírovať dodanú frekvenciu aj napätie.“
Každý, kto je do sústavy pripojený musí mať a má rovnakú frekvenciu ako má sústava, to je princíp prepojenej sústavy. Regulácia frekvencie znamená, že ak frekvencia sa dostane na hodnotu mimo 50 Hz, tak automatický PID regulátor z SED Žilina posiela na príslušné elektrárne signál zvýšiť/znížiť výkon. Toto jediné umožňuje udržiavať frekvenciu. Kto to nerobí logicky musí platiť.
A čo sa týka napätia. Aby sa elektrina z FTV dostala do sústavy musí mať vyššie napätie. Toto spôsobuje problémy. Norma je maximum 253 V. Ak je veľa FTV vedľa seba, tak sú najmä cez obed problémy s napätím.