Virtuálna batéria – pomocník alebo marketingové klamstvo?

Na začiatok si treba povedať vec, v ktorej názov určite klame – virtuálna batéria nie je batéria v žiadnom prípade. Nie je to technológia, kde “keď vypadne elektrina” tak užívateľ VB elektrinu bude mať. Nie je teda VB možné použiť ako zálohu v prípade výpadkov dodávky.

Virtuálna batéria nie je vôbec baterka

Najlepšie si vysvetliť čo pojem Virtuálna batéria vlastne znamená.

Jednoduchý popis – TLDR

Výrobca v čase vyrábania elektriny ju nevie spotrebovať, tak svoje prebytky pošle von z domu cez elektromer a jeho dodávateľ si vytvorí záznam, že “dostal” elektrinu. Tuto elektrinu si dodávateľ zoberie od výrobcu zadarmo – nič nezaplatí.

Avšak – elektrina takto dodaná zadarmo má svoju výrobnú cenu. Tzn. i keď je odovzdávaná zadarmo, tak jej vytvorenie má svoju cenu a výrobcovi už urobila investičný náklad. Veľmi zjednodušene sa dá povedať, že táto cena je cca. 90 €/MWh.

V čase nedostatku elektriny u tohto výrobcu mu ju dodávateľ späť vráti. V tomto prípade ju ale nevráti úplne zadarmo. Samotnú elektrinu (hovorí sa jej cena silovej elektriny) vracia zadarmo. Všetky ostatné časti koncovej ceny elektriny (hovorí sa im sieťové poplatky, vrátane DPH) ale tento výrobca musí dodávateľovi zaplatiť.

Elektrina pri “návrate” späť k výrobcovi má tiež cenu – cca. 90 €/MWh. Je to síce o cca. 62 €/MWh ako bežná koncová cena elektriny pre domácnosť, ale stále sa za túto elektrinu platí.

Jednotlivé služby u dodávateľov majú svoje limity, koľko môže výrobca cez túto službu “preliať” a tiež majú rozdielne poplatky za sprístupnenie tejto služby.

Elektrina tečúca dodávateľovi a vracajúca sa späť od dodávateľa má cenu – 90 €/MWh von a 90 €/MWh dnu. Takže 1 MWh, ktorá pretečie cez Virtuálnu batériu ma cenu cca. 180 €/MWh. A teda je drahšia ako bežný nákup do domácnosti (okolo 150 €/MWh).

Dôležité je ale si pri tejto službe tiež uvedomiť, že to nie je HW služba a nedá sa použiť pri výpadkoch v sústave. Nie je teda možné ju použiť ako záložný zdroj.

Použiteľnosť pre jednotlivé prípady je popísaná v závere článku.

Podrobnejšie vysvetlenia pre tých čo máte čas na princípy

Popis jednotlivý krokov pri funkčnosti VB:

  • V čase produkcie majiteľ FV (aj iného) zdroja prebytky zašle do distribučnej sústavy.
  • Tá tieto prebytky zmeria na 4Q elektromere (ten meria toky dnu aj von).
  • Dodávateľovi elektriny distribúcia účtovne “prevedie” túto elektrinu – úplne zadarmo.
  • Elektrina sa musí v danom okamihu dodávky spotrebovať. To ale znamená, že sa proste neukladá, ale priamo spotrebuje.
  • Výrobcovi elektriny len vzniká u dodávateľa záznam, že elektrinu dodal. Nie je to uložená elektrina, iba účtovný záznam.
  • V čase potreby elektriny dodá dodávateľ elektrinu výrobcovi (teraz v režime spotreby). Na tejto strane ale už elektrina nejde k výrobcovi úplne zadarmo.
  • Výrobca neplatí silovú elektrinu, ale všetky ostatné zložky ceny elektriny (hovorí sa im sieťové poplatky) zaplatiť musí.
  • V tomto čase elektrinu musí niekto niekde vyrobiť. A sú to zväčša iné zdroje ako fotovoltika.
Schéma toku elektriny, účtovných záznamov a informácií pri Virtuálne batérii

Z popisu vyplýva, že Virtuálna batéria skutočne nie je “nejaká batéria inde” ale obchodná služba dodávateľa. Elektrina od majiteľa fotovoltiky sa proste spotrebuje niekde v sústave (zväčša pri najbližších susedoch) a nikde sa neukladá. Dodávateľovi na jednej strane vznikne účtovný záznam, ale na druhej strane ju dodávateľ v tom čase niekomu predá. A naopak – v čase jej potreby ju dodávateľ niekde nakúpi a majiteľovi fotovoltiky ju dodá zadarmo (pozor, zasa len na úrovni silovej elektriny).

Reálne je to služba u dodávateľa sádzky na cenu – dodávateľ vsádza, že elektrinu od výrobcu dostane v čase jeho výroby za cenu, ktorá je “lepšia” ako keď ju bude vracať späť. Na obrázku nižšie je priebeh ceny na spotovom trhu (OKTE) v jednom konkrétnom dni. Na ňom vidno, že v čase najlepšej produkcie FV zdroja je cena na trhu pomerne nízka. Či na tejto službe dodávateľ zarobí nechám na nich, ale nakoľko tieto služby ponúkajú, tak to asi je pre nich výhodné.

Priebeh ceny elektriny v jednom dni na dennom trhu OKTE Zdroj: okte.sk

Na priebehu ceny na Veľkonočný pondelok vidno, že na obed a krátko po ňom (13:00 až 17:00) sa cena spotovej elektriny pohybuje tesne nad nulou.

Priebeh ceny elektriny v inom dni na dennom trhu OKTE Zdroj: okte.sk

Ako vidno v priebehu dvoch rozdielnych dní cena elektriny na spotovom trhu celkom výrazne kolísa. Prečo sa to neodráža na našich faktúrach je otázka pomerne iná a na iný článok.

Prečo elektrina z FV má cenu (a akú)?

U fotovoltiky nie je nejaký externý zdroj na určenie jej ceny elektriny. To čo platilo do roku 2019, že cenu z elektriny pre určenie doplatku určovalo ÚRSO, už proste pre FV zdroje nie je.

Preto je potrebné použiť tzv. LCOE – levelized cost of energy:

  • Nc – Investičné náklady, prevádzkové náklady, palivo
  • Ec – Doba pri FVE/Z sa používa 15 rokov
  • Neuvažujeme cenu peňazí
  • Ni – Investičné náklady.
  • Np – Prevádzkové náklady.
  • Npa – Palivo – Slnko je zatiaľ zadarmo.
  • Er – Ročná výroba vo FVE/Z – cca. 1 000 kWh/kWp (presné určenie viď *), uvažované pri 100 % spotrebe.

* Spôsob výpočtu presnej výroby z FV – Koľko tá fotovoltika vlastne „vyrába“?

Príklad:

10 kW FVZ stojí napr. 13 500 € vrátene byrokracie s distribučnou spoločnosťou.

Nakoľko je to malý zdroj podľa § 4a tak nemá prevádzkovú byrokraciu a tak v zásade sú prevádzkové náklady 0 € (podrobnosti k jednotlivým spôsobom pripojenia: Aké sú spôsoby inštalácie fotovoltiky (aj iných OZE) – súhrn).

LCOE = (13 5000 + 0 + 0) / (15 * 10) = 90 €/MWh.

Cena elektriny pre dodávku dodávateľovi do VB

Napriek tomu, že elektrina do virtuálnej batérie je dodávaná zadarmo, tak vhodnejší termín je bezodplatne. Zadarmo by znamenalo, že nemá cenu. Ale ona tú cenu má. LCOE je počítané pri 100 % spotrebe. Tzn. každá vyrobená MWh má cenu z výpočtu. Pokiaľ sa elektrina nespotrebuje a dodá do virtuálnej batérie, tak odchádza bezodplatne, ale na strane majiteľa FV zdroja vytvára stále náklad 90 €/MWh.

Cena za FV zdroj bola zaplatená a spláca sa iba tým, že si elektrinu majiteľ vyrobí a použije (a tak nemusí nakúpiť z “vonku”). Pokiaľ ale táto energia ide “preč” bezodplatne, tak sa nevytvára tá splátka investičných nákladov.

Cena elektriny pri smere z VB

Výrobca (majiteľ FV zdroja) pri odbere z VB neplatí silovú elektrinu. T.j. pre domácnosti cca. 62 €/MWh pri regulovanej cene.

Ale všetky ostatné zložky ceny elektriny (hovorí sa im sieťové poplatky) zaplatiť musí. Sieťové poplatky tvorí viacero zložiek, budú rozoberané v inom článku. Ale povedzme si niektoré:

  • TPS – tarifa za prevádzkovanie systému – pre domácnosti cca. 25 €/MWh.
  • TSS – tarifa za systémové služby – pre domácnosti cca. 10 €/MWh.
  • Straty v systéme a náklady na prenos a distribúciu – v celkovej výške ku 30 €/MWh.
  • DPH – 20 % z ceny celkovej ceny (aj silovej časti).

Celková výška sieťových poplatkov sa pohybuje okolo 90 €/MWh.

To teda znamená, že majiteľ FV zdroja za to, že si elektrinu “vytiahne” z VB zaplatí dodávateľovi okolo 90 €/MWh.

V čom je teda virtuálna batéria často nepochopená

Virtuálna batéria nie je batéria

Prvý a základný omyl spočíva v samotnom názve – virtuálna batéria. Z názvu mnohí vyvodzujú, že síce nemajú vlastnú batériu, ale niekde na “drôte” je zavesená nejaká iná. A v prípade výpadkov dodávky budú mať elektrinu. Ale proste nebudú – ak sa preruší dodávka (distribúcia) tak ani z VB elektrina nepôjde.

Tam kde sú bežné výpadky dodávky by proste majiteľ FV mal riešiť nejaký druh hybridného zdroja. Proste taký, ktorý v čase výpadku prevezme dodávku.

Napr. dodávateľ Magna pre svoj spôsob ani nepoužíva pojem “Virtuálna batéria” ale “Požičovňa elektriny“. Tento názov ďaleko vhodnejšie vyjadruje podstatu.

Ekonomika Virtuálne batérie

Tento omyl je hlbší a častejší. Týka sa toho, že sa vytvára pocit – elektrinu síce pošlem von zadarmo, ale si ju aj stiahnem zadarmo. Ako sme si popísali vyššie ani jedno nie je pravda. Elektrina je odovzdávaná bezodplatne, ale nie zadarmo – má cenu určenú LCOE (cca. 90 €/MWh) a tak vytvára na strane výrobcu náklad. A ani odber z Virtuálnej batéria nie je zadarmo. Zadarmo je iba jedna časť – silová elektrina. A komplet sieťové poplatky si pekne majiteľ FV zdroja (výrobca) zaplatí.
Teda 1 MWh “pretočená” cez VB má málo viditeľnú cenu 90 €/MWh von a 90 €/MWh dnu a tak jej celková cena je 180 €/MWh. V zásade teda drahšia ako je regulovaná dodávka domácnostiam.

Kedy má teda VB uplatnenie

Pokiaľ ide o nový návrh FV zdroja, treba na základe predchádzajúceho spotrebného profilu posúdiť veľkosť inštalovaného výkonu. A snažiť sa inštalovať iba taký zdroj čo umožňuje maximálnu mieru spotrebu vlastnej vyrobenej elektriny. Vhodná miera samospotreby je 80 % a viac. V tomto prípade je ekonomicky nerozumné navrhovať FVZ tak, že sa využije Virtuálna batéria. Prípadne je potreba prepočítať ekonomiku prevádzky, tak aby zohľadnila jej použitie.

Bežný rodinný dom ale pracuje v režime, kedy sú skoro všetci od pondelka do piatku pracovného času sú v práci a školách. A tak väčšina výroby z takého domu sa ťažko minie. Riešenie pre taký dom je hybridný systém s reálnou batériou. Riešenie, ktoré je síce investične drahšie, prevádzkovo je zatiaľ tiež drahšie ako VB, ale na rozdiel od nej je schopný dodať elektrinu v čase výpadku.

Pri existujúcich FV zdrojoch už majitelia majú štatistiku výroby a spotreby. A tu, ak nevedia dosiahnuť vysokú úroveň samospotreby, by mali uvažovať o tom ako nespotrebovanú elektrinu použiť. Je možné si vybrať jednu z štyroch možností:

  1. Nájsť spôsob ako viac spotrebovať.
  2. Elektrinu bezodplatne odovzdať do distribúcie.
  3. Použiť VB.
  4. Použiť vlastnú batériu.

Každá z týchto variant má svoje vlastnosti. Najvhodnejšie je pomocou zmeny správania nájsť spôsob ako nadvýrobu minúť. Častým spôsobom, je napr. nákup elektromobilu (ale zasa iba ak je cez deň pri FVZ).

Pri odovzdaní prebytkov zadarmo – asi najhorší režim – aj tak sa elektrina odovzdáva s výrobnou cenou (tých spomínaných 90 €/MWh), ale potom už nie je žiadna “zľava” pri nákupe elektriny späť. Proste sa kupuje za plnú cenu.

Fyzická batéria ako súčasť retrofitu FV zdroja je pomerne náročná vec. Nielenže treba dodať batérie, ale často bude nevyhnutné aj zmena striedača (striedačov).

Takže najlacnejší spôsob ako využiť elektrinu z nadvýroby môžu byť práve tá Virtuálna batéria.

Náklady na službu

Pri VB si tiež treba uvedomiť, že to je služba, ktorá je bežne platená. Je cena a aj limity využitia sú rôzne u každého dodávateľa – od 2 € za mesiac až po 12 €. Limit je tiež rozdielny – od 500 kWh (0,5 MWh) za rok až po neobmedzené množstvo.

Záver

Osobne mi virtuálna batéria nedáva ekonomický zmysel pre návrh nových FV zdrojov. Pre existujúce, kde nie je zatiaľ možné doinštalovať HW baterku, je lepšie využiť VB než len zadarmo dodať elektrinu do sústavy.

Odkazy na jednotlivé služby

ZSE: zse.sk/fotovoltika-virtualna-bateria

VSE: vse.sk/web/sk/domacnosti/produkty-a-sluzby/oze

SSE: sse.sk/domacnosti/produkty-a-sluzby/virtualna-bateria-od-sse?page_id=10628

Greenlogy: greenlogy.com/green-vbattery

Magna: magna-energia.sk/pozicovna-elektriny

Ak poznáte iné, tak mi napíšte zaradím ich tu.

Poznámka: sprievodný obrázok vygenerovaná pomocou „umelej inteligencie“ playgroundAI.com.

A ešte pridám tradičný dôvetok.

Dodatok

Uvedené informácie sú odborným názorom autora a iba informatívne a skutočnosti v ňom uvedené nie je možné považovať za právne rady. EnergiaWeb ani Pavel ŠIMON s.r.o. nemá oprávnenie poskytovať právne poradenstvo. Aplikáciu tu napísaného riešite iba na vlastnú zodpovednosť. Článok slúži najmä na úvod do vášho hlbšieho štúdia problematiky. Treba si však uvedomiť naše ústavné právo zákony čítať a slobodne si ich vysvetľovať.

Ak vás článok zaujal, alebo máte doplňujúce otázky, tak nám napíšte do diskusie pod článkom. Samozrejme nás poteší „lajk“ nie len k článkom, ale aj na našej LinkedIn stránke. Bude to malá odmena za našu snahu.

39 myšlienok na “Virtuálna batéria – pomocník alebo marketingové klamstvo?

  1. Odborný a jasne vysvetľujúci príspevok k téme. Jasne pochopiteľný aj pre neodborníkov. Pekne ďakujem za článok. Budem rád ak budem mať možnosť čítať a pochopiť aj ďaľšie.

    1. Zavádzate ľudí píšete v článku:
      “Teda 1 MWh „pretočená“ cez VB má málo viditeľnú cenu 90 €/MWh von a 90 €/MWh dnu a tak jej celková cena je 180 €/MWh. V zásade teda drahšia ako je regulovaná dodávka domácnostiam.”
      Čo nie je pravda pri VB pri odovzdávaní von neplatím nič – 0€ … Ani za distribúciu sa neplatí aj keď ako ste písali ide elektrina k najbližším susedom a ty za to zaplatia distribučný poplatok a aj silovú zložku. Pri odoberani elektriny z VB sa platí iba distribučný poplatok a silová zložka je bezotplatne …. Je to zavádzajúce a ak si to niekto prečíta mal by pocit že keď bude ťahať elektrinu s VB tak platí poplatok 90€ za to že ju odovzdal a potom 90€ že ju prijal čo by nedávalo žiadny zmysel.

      1. Ale veď to tak reálne je – do VB ju odovzdáva bez ceny, ale za tú elektrinu zaplatil:
        No je to celá kapitola článku:
        Prečo elektrina z FV má cenu (a akú)?
        U fotovoltiky nie je nejaký externý zdroj na určenie jej ceny elektriny. To čo platilo do roku 2019, že cenu z elektriny pre určenie doplatku určovalo ÚRSO, už proste pre FV zdroje nie je.

        Práve podstata celého článku je aby si ľudia uvedomili to čo píšete ako zavádzanie – elektrina do VB aj z VB má cenu.

        1. Dobry deň. Som rodiny dom s FTV 3,6 kW. Môj dodávateľ je Sse. Na zákazníkom centre mi bolo povedané že za každý kW vyrobený u mňa a dodaný Sse mi Sse v koncoročnom vyúčtovaní zaplatí formou zľavy 0,06 EUR. Odhadom mi to vychádza cca 200 EUR úspora ku koncorocnej faktúre za dodávku elektrickej energie. Je to lepšie ako drôtom do oka. Slnko bude svietiť furt, to ani politici nezakazu.

          1. Úplne OK. 200 €, je o 200 € viac ako 0 €.

            Ale treba sa skúsiť zamyslieť, či sa nedajú urobiť aj lacné úpravy aby do tej VB išlo minimum,

          2. Zaujímavé lebo keď som sa na prebytky ku koncu fakturačného obdobia pýtal ja tak mi 2 rôznymi osobami bolo povedané že prebytky neodkupujú. Neposkytujú zľavy ani nič podobné. Nespotrebovaná elektrina bezcenne prepadne.

          3. Zaujímavé lebo keď som sa na prebytky ku koncu fakturačného obdobia pýtal ja tak mi 2 rôznymi osobami bolo povedané že prebytky neodkupujú. Neposkytujú zľavy ani nič podobné. Nespotrebovaná elektrina bezcenne prepadne.

  2. Ani si mi to nechcel celé čitať. Ale všetko čo písete je každemu trochu rozmýslajucemu človeku v princípe jesné aj keď nie tak detailne zdokumentované.

    Keď som sa ja rozhodoval vybudovať FVZ tak som za rozhodoval len na základe doby návratnosti investície. Mňa žiadna nezávislosť na dodavateľovi a odolnosť proti výpadkom vôvec nezaujímala.
    Pre môju situácia, len jediný zdroj energie – elektrina a kurenie tiež 100% elektrina, mi dávala FVZ prijatelňú návratnost jedine s virtuálnou bateriou. Fyzická bateria by veľmi výrazne návratnosť predľžovala, bol by to ekonomický nezmysel.
    V jediné čo dúfam, že na SK bude podľa posledného vyhlásenia kompetentných zvýhodnená silová elektrina pre domácnosti až do roku 2027. To by malo zaistiť že predajcovia VB nezrušia lebo je to pre nich veľmi dobrý “biznis”.
    Bolo by dobré keby autor sa venoval vo svojej detailnej analýze aj uživateľom kde je jediný zdroj elektrina a aj kúrenie je 100% elektrické. S VB ma FVZ aj pre takýchto uživateľov zmysel ( nVratnosť investicie cca 10 rokov pre ceny energii 2023) hoci sa vyskytujú často informacie, že pre nich FVZ nie je vhodná.

  3. Autor zrozumiteľne vysvetlil problematiku VB. Vzhľadom k jeho podrobným znalostiam fotovoltaiky, by mohol v podobnom duchu objasniť laickej verejnosti, či má zmysel pre bežný rodinný dom budovať FVE. Skutočná návratnosť pri súčasných cenách el. energie je podľa mojich prepočtov pre bežnú rodinu viac ako 20 rokov.

  4. V článku mi nesedí vyjadrenie “Teda 1 MWh „pretočená“ cez VB má málo viditeľnú cenu 90 €/MWh von a 90 €/MWh dnu a tak jej celková cena je 180 €/MWh” pretože za dodávku EE do sústavy (von) výrobca EE (prevádzkovateľ FVE) neplatí. Mohli by ste to bližšie vysvetliť? Vďaka
    V.T.

    1. No je to celá kapitola článku:
      Prečo elektrina z FV má cenu (a akú)?
      U fotovoltiky nie je nejaký externý zdroj na určenie jej ceny elektriny. To čo platilo do roku 2019, že cenu z elektriny pre určenie doplatku určovalo ÚRSO, už proste pre FV zdroje nie je.

    2. “Na začiatok si treba povedať vec, v ktorej názov určite klame – virtuálna batéria nie je batéria v žiadnom prípade. Nie je to technológia, kde „keď vypadne elektrina“ tak užívateľ VB elektrinu bude mať”

      Tak tento tupý úvod si mohol autor odpustiť. Jasné, že to nie je batéria, keď sa to volá virtuálna batéria, v čom má byť akože ten klam ? Virtuálne PC, tiež nefunguje, keď sa pokazí fyzické, virtuálny mobilný operátor tiež nebude fungovať, keď padne cudzia mobilná sieť, cez ktorú beží . To je význam toho slova virtuálny !
      Ďalej som to radšej nečítal.

      1. Takže ste urobil chybu a vydávate ju za chybu moju?

        Virtuálne PC je stále PC, neexistuje “fyzicky”, ale robí to čo PC má robiť. Virtuálny operátor je stále operátor.

        Virtuálna batéria ale nie je batéria v žiadnom prípade. Elektrina sa do batérie neukladá, a v čase “vyberania” z batérie sa nevracá späť tá elektrina, ktorá sa do VB vkladala. Keď sa do VB “ukladá”, tak ju proste na najbližšom kábli niekto spotrebuje. Niekto iný musí tú elektrinu vyrobiť a z VB “vytečie”. Vo VB sa proste žiadna elektrina neukladá.

        1. Do batérie viem uložiť prebytočnú energiu, ktorú v inom čase, keď jej mám málo zas čerpám späť. A to presne virtuálna batéria robí a je irelevantné, či je to tá “moja” energia, alebo iná. Takže pomenovanie mi nepríde ani náhodou klamlivé, naopak v princípe robí presne to čo od názvu očakávam. Na základe čoho vo vás tento názov evokuje to, že by ste mali mať energiu, aj keď vám niekto pretne prívodný kábel do domu ?

          1. Akceptujem váš pohľad na vec. Mám čo sa týka batérie iný názor.

            Nakoľko však podstata článku leží inde, tak nemá zmysel v tejto definičnej debate pokračovať.

  5. Dakujem za zrozumitelne napisany a najma pracdivy clanok, mne trvalo pol roka dopatrat sa k tymto informaciam….super clanok

  6. Mám fotovoltaiku A opýtam sa Vás všetkých. Kto dodáva do siete elektrickú energiu zadarmo ako my? ( bláznivé alebo výhodné, pre koho je to najvýhodnejšie? Napíšte mi jedného dodávateľa, kto dodáva elektrickú energiu do siete zadarmo. Ďakujem

    1. Ono to “zadarmo” nie je tak o dodávateľoch. Pre nich je to komerčná činnosť.
      Ale otázka sa dá poňať širšie – kto z vás čo niečo robíte ste to robili zadarmo?

      A pri tej elektrine – pre niekoho môže byť dôležitejšie sa nemusieť “stretávať” so štátom či byrokraciou ako dodať časť svojej výroby zadarmo.

      Ale pre “masy” – tam je tá otázka na mieste.

  7. Prečítal som si článok o virtuálnej batérii aj komentáre a chcem nadviazať na príspevok pána Šlachtu a odpovedať na jeho otázku „či má zmysel pre bežný rodinný dom budovať FVE. Skutočná návratnosť pri súčasných cenách el. energie je podľa jeho prepočtov pre bežnú rodinu viac ako 20 rokov“.
    FVE mám v prevádzke na mojom rodinnom dome presne 12 mesiacov, takže zopár skutočných čísiel za rok prevádzky. Moja priemerná ročná spotreba elektriny je cca 4 000 kWh tak mi dodávateľ navrhol 10 panelov s predpokladanou ročnou výrobou 4 300 kWh. Za daný rok mi FVE vyrobila 4 187 kWh, avšak dokázal som spotrebovať iba 1 611 kWh, čo je cca iba 38,47 %. Nespotrebovaná elektrina išla do virtuálnej batérie Magna, čiže prakticky celá importovaná elektrina išla z VB. Za import z VB som priemerne zaplatil 0,133 €/kWh, podľa cenníka Magna je cena za elektrinu dodávanú bez VB 0,16795 €/kWh, čiže cena elektriny z VB je 79 % z riadnej ceny ak by som nemal FVE a nepoužíval VB. Takže aká je výhodnosť virtuálnej batérie ??? Za daný rok som teda mojou FVE ušetril cca 345 €, náklady na FVE boli 5 500 €, čiže návratnosť je cca 16 rokov. Pritom neuvažujem so žiadnymi budúcimi nákladmi na servis, resp. nejaké opravy. O fyzickej batérii sa nebudem ani zmieňovať, je to ekonomický nezmysel. Návratnosť fyzickej batérie viac ako 10 rokov a po 10 rokoch bude pravdepodobne aj tak na vyhodenie.
    Pre názornosť máme klasický rodinný dom, kúrenie plynom, sme 2 v domácnosti, sme dôchodcovia, čiže sme stále doma, varíme denne na elektrine, myčku a práčku, v lete klímu sa snažíme spúšťať keď svieti slnko, aj tak nedokážeme viac vyrobenej elektriny zužitkovať.
    Záver: FVE či už so štátnou dotáciou alebo aj bez dotácie sú pre bežný rodinný dom – domácnosť vyhodené peniaze.

    1. Ďakujem za zdieľanie reálnych údajov k reálnej FVE.

      Toto je presne dôvod napísania článku, tak ako som ho písal.

      K “chybe” došlo práve pri začiatku – návrhu veľkosti inštalovaného výkonu. Na 4 MWh spotrebu domu, kde sa kúri a ohrieva TÚV cez plyn je proste 4 kW FVZ predimenzované. Na taký dom stačí cca. polovina a vaše dáta to len potvrdzujú.
      A je to aj záver článku – pre novovznikajúce FVZ je vhodné sa vyhnúť uvažovaním s VB. Na existujúcich FVZ VB zlepší ekonomiku oproti tomu to odovzdávať zadarmo.

      Ďalšia vec je, že keď ceny elektriny zasa uletia (neprajem si to, ale nie je to nereálna možnosť) a štát nebude schopný ozbíjať Slovenské elektrárne, tak nie je nepravdepodobné, že aj pre domácnosti značne vzrastie cena elektriny. A vtedy sa vám skráti návratnosť.

      1. Chápem správne, že pokiaľ pri tarife DD5 v ZSE a ročnej spotrebe cca. 9000kwH (elektrina je jediný zdroj energie) stačí uvažovať o 4kW FVZ, bez VB, lebo lepšie to aj tak nezužitkujem a tým teda optimalizujem náklady a návratnosť?

        1. Veľmi zjednodušene áno. Ide o to, že z 9 MWh/rok sa nedá zistiť spotrebný profil.

          Dá sa očakávať, že ste v rodinnom dome a že pondelok až piatok ste mimo domu a tak spotreba malá. Je to vysoká pravdepodobnosť.

          9 MWh/rok elektrina a jediný zdroj energie => dosť pravdepodobné, že je to nový dobre zaizolovaný dom. Inak by bola spotreba vyššia.

          Ale k tej otázke – ak v čase najväčšej výroby vo FV nie je aj najväčšia spotreba, tak proste tú elektrinu nespotrebujete a vtedy je tých 4 kW reálne rozumná veľkosť.

          1. Ďakujem za odpoveď. Je to, ako píšete. Cez týždeň sme ako väčšina populácie v zamestnaní.
            Dom má 6 rokov, ale od začiatku bol budovaný ako nízkoenegetický drevodom. Spotrebe dosť výrazne pomohli panely na ohrev teplej vody, bývala aj väčšia. V podstate aj teraz v zimných mesiacoch je spotreba asi trojnásobná voči letu, ale to je spôsobené kúrením.

    2. Možno neskoro, ale predsa sa spýtam. Ako Vám Váš dodávateľ započítava dodanú a spotrebovanú elektrickú energiu cez merač? /hodiny/. Lebo aj ja uvažujem o FV ale práve včera som sa dozvedel, že vraj VSE to počíta po fázach a nie spočítava fázy, ako že to vraj robí SSE. A je to podstatný rozdiel. Preto aj Vy v skutočnosti možno nemôžete viac využiť FV, lebo mate symetrický striedač a jednoducho spotrebiče s väčšou spotrebou mate na jednej fáze. Takže hoci aj v skutočnosti veľa vyrábate, tak reálne nakupujete elektrinu. Preto aj mne ponúkli asymetrický striedač, ale keď som sa ich spýtal, že koľko percent dokáže tento striedač previesť z jednej fázy na druhu, tak mi to nevedeli povedať. Tento problém riešia aj v Čechách. Ospravedlňujem sa, ale neviem to nejak odbornejšie napísať.

      1. “vraj VSE to počíta po fázach” podľa zákona – ak ide o malý zdroj § 4a, tak musia v “reálnom čase započítať.

        slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/309/#paragraf-4a.odsek-1.pismeno-b : “bezplatnú montáž určeného meradla, ktoré započítava vyrobenú a dodanú elektrinu medzi fázami v reálnom čase.”

        Takže najskôr započítať spotrebu s výrobou a až potom VB.

        Na VSD si pozrite svoje dáta tu: https://www.vsds.sk/edso/prihlasenie

        Máte 4Q alebo IMS A tak dáta sú na distribučke po 15 min. intervale.

  8. Dobrý deň, dakujem za článok, chcem sa opýtať

    1) vo výpočte LCOE uvádzate len 15rokov, to naozaj len tak málo má FVE životnosť? Viem, že menič vydrží cca 10rokov, ale životnosť panelov sa uvádza 20-25rokov (kým klesne výkon o 15-20%) a podľa ZSE vydržia 30 – 40 rokov (aj keď už s menším výkonom). Kvôli čomu sa vo výpočte používa 15 rokov?

    2) mám ZSE DD2 sadzbu, kde 1kWh stojí cca 0,16EUR (0,10 silová zložka + 0,60 distribúcia) a pri VB tvrdia, že neplatím silovú zložku, teda 1kWh by mal stáť len 0,60EUR
    je to z ich strany len zavádzanie a v skutočnosti bude cena vyššia, alebo ste vychádzali z iného cenníka kde silová zložka je 0,67EUR/kWh a 0,90EUR/kWh za distribúciu?

    ďakujem

    1. LCOE: FV panely majú životnosť skutočne hodne nad 20 rokov. Ale ako píšete – striedač – 15 rokov je reálne fyzická hranica života, monitoring, strecha pod FV panelmi, … Preto sa bežne ráta s 15 rokmi na LCOE. Veľká väčšina FVE sa u nás urobila od roku 2010. Má teraz cca. 13 rokov a menej. A asi tu je málo FV zariadení, ktoré za túto dobu nepotrebovalo už nejakú údržbu alebo dokonca zásadne opravy.

      DD2: https://www.zse.sk/documents/14391116/Cennik_integrovany_domacnosti_EE_01012023.pdf DD2 silovka aj s DPH je to 0,09996 €/kWh = 99,96 €/MWh.
      Ale napr. “Prevádzkovanie systému” uvádzajú 15,9 €/MWh, lenže od 1.1.2023 je to reálne cez 25. “Systémové služby” uvádzajú 6,2 €/MWh, ale reálne podľa rozhodnutia ÚRSO je to cez 10. K tomu si treba prirátať aj ostatné a nad to 20 % DPH. Takže tých 0,06 €/kWh (60 €/MWh) je mimo reality. Práve preto píšem o takmer 90 €/MWh… Oproti tým deklarovaným sa len TPS a TSS zvýšilo aj s DPH o 16,8.

      ZSE vyložene neklame, len si neaktualizovalo platby, ktoré odovzdáva ďalej. Im zostane vlastne len silovka a náklady na odchýlku.

      1. čiže podľa toho čo píšete je pri DD2 potom cena cca 0,19EUR/kWh a nie 0,16EUR/kWh ako uvádza ZSE v cenníku platnom od 1.1.2023?

        ako potom treba chápať zastropovanú cenu silovej zložky pre domácnosti 67EUR/MWh keď napr. ZSE má takúto cenu len pri DD3 NT?

        1. Autor článku ani nevie koľko stojí elektrina.
          Ako myšlienka článku je OK, ale zlé vstupy generujú zlý výstup.

          Ceny sú také, aké píšete vy – 0,1€ silová elektrina a 0,06€ distribúcia.

          A VB zlepšuje návratnosť FVE.
          Máte 2 možnosti na zužitkovanie prebytkov:
          1. VB
          2. Predaj

          a tieto dve možnosti sa dajú doplniť fyzickou batériou.

          VB je výhodnejšia ako predaj. Fyzická batéria sa za svoju životnosť nezaplatí pri normálnych cenách.

          1. Ktorá skupina odberateľov – domácnosť alebo neregulovaný? Ktorá sadzba? Ktorá cena – koncová či silová, spotová či futurtes či OTC?

            Takže odpoveď na oznam, že neviem koľko stojí elektrina, je že neviem. Neviem, ktorú cenu máte na mysli.

            VB zlepšuje návratnosť, ale pokiaľ sa už pri návrhu môžem vyhnúť riešiť prebytky je to lepšie.

            Ale súhlasím – zlé vstupy generujú zlé výstupy. Zlý vstup je riešiť VB ako dobrú súčasť návrhu novej FV.

          2. Ktorá skupina odberateľov – domácnosť alebo neregulovaný? Ktorá sadzba? Ktorá cena – koncová či silová, spotová či futurtes či OTC?

            To je čo za otázka ? Veď reagujem na P.S., ktorý sa jednoznačne pýtal na ZSE DD2 a autor článku tu vypisuje bludy k cenám za distribúciu. URSO určilo nejaké ceny, ale potom to vláda upravila, aby tam nebol žiaden nárast. Takže sa bavíme o cenách, ktoré platí domacnosť a sú uvedené v cenníku ZSE.
            A celý článok operuje so zlou cenou za distribúciu.

          3. Reagujete na “P.S.” a oslovujete “autora článku”?

            Aká je správna “cena za distribúciu”?

            Myslite to čo nazývam “distribučné poplatky” (teda komplet vrátane DPH), alebo platbu za distribučné straty, alebo platbu za distribuované množstvo elektriny?

            Reagujete na DD2, alebo na článok – v článku riešim všeobecne a teba približne.

            Takže pred ďalším “naštvaným” komentárom si ujasnite prosím čo a ako chcete napísať. Ak niekomu vyčítate “bludy”, tak si dajte aspoň toľko práce, že definujete správne pripomienky.

  9. Ak ste investovali do FVZ a ste schopný dodať do VB energiu za viac ako 12×2€=24€(cca 260kWh) tak sa VB vždy oplatí. Po 9 rokoch s FVZ na rod dome len pre vlastnú spotrebu a s 3.5kWp sme vedeli využiť 75% solar energie v dome a 1000kWh kúpime zo siete.

  10. pri dodávke elektriny z Virtuálnej batérie platíte len variabilné náklady prevádzkovateľa distribučnej sústavy a ušetríte tak náklady za dodávku elektriny
    pri ukladaní elektriny do Virtuálnej batérie neplatíte nikomu nič, ani prevádzkovateľovi distribučnej sústavy

    Toto ma ZSE na stránke k VB. Podľa toho by sa teda nemalo platiť 90+90€ za 1megavatt alebo to chápem nesprávne ?

    1. 90 + 90 je všeobecný príklad.

      Tých prvých 90 €/MWh je LCOE – cena za ktorú FV elektrinu vyrába.
      Druhých 90 €/MWh je koncová cena elektriny s DPH mínus cene silovej elektriny (bez DPH).

      Oboje je u každej fotovolotiky individuálne. Na to prvé máte v článku algoritmus – vypočítajte si sám.
      Na to druhé: zoberiem faktúru, vypočítam si koncovú cenu a tiež je tam aj cena silovej elektriny – tú proste odrátam.

      Pozor, pri tých výpočtoch si treba uvedomiť aj to ako vám vypočítavajú DPH – či platíte aj DPH z tej “neodobratej” elektriny. To ale reálne zistíte len z vyúčtovacej faktúry. A nenechajte sa ošialiť textami na webe. (a ani mojim textom 🙂 )

  11. OK , matematika je krásna a štatistika je presný sumár nepresných čísel. Čiastočne je to pravda, jeden detail vo vzorci sa počíta 15 rokov a celkový náklad na FVE. teda platilo by to ak by sme to po 15 rokoch zhodili zo strechy a nainštalovali nové. ak nie po 15 rokoch je výroba zadarmo . VSD ma ceny zhruba pol na pol teda pri jednotarife asi 0,1 € silová a cca toľko distribucia . Teda aj keby som všetku elektrinu dával do VB tak prvých 15 rokov to bude cena výroby 0,09 a cena distribucie 0,1 co je cena nižšia ako od VSD. Teda nič neušetrím ale len prvých 15 rokov a za predpokladu že nič nespotrebujem priamo pri výrobe ale všetko len s VB. všetko čo spotrebujem bez VSD je už úspora. Alebo som niekde spravil chybu? a ešte predpokladajme, že sa ceny 15 rokov nezmenia

  12. Dobry vecer, nechce sa mi to tu vsetko citat, preto ak napisem nieco co sa tu uz preberalo, osrpravedlnujem sa. V zasade velmi dobry a zrozumitelny prispevok. Srsi z neho motivacia pomoct, nie nijako zavadzat a podobne. Mam vsak velke vyhrady k tomu, k comu asi aj 90% diskutujucich a to vypocitana cena nakladov na vyrobu 1MWh. Zivotnost 15 rokov je nastavena nejako velmi nizko. Kamarat ma FVE uz viac ako 20 rokov a stale bez poruchy vyraba s celkovym poklesom vykonu 20%, cize v priemere 1% rocne. Vas prepocet pocita akokeby s tym, ze po 15 rokoch cela fotovoltika krachne a nic z nej uz nebude pouzitelne. Instalacia dalsej vsak realne bude o 50% lacnejsia. Odpadne spusta prace. Vymenite panely, event. menic a ine opotrebovane sucasti, ale uchyty a cela instalacia uz tam bude. Odpadne byrokracia, event. domontovavanie pripojok, bleskozvodov atd. Keby ste to teda preratali na dve tri fotovoltiky v rade (30-40 rokov) dostanete sa mozno na naklad 50 eur za 1 MWh. V dalsom neratate vobec s tym, ze keby ste namontovali FVE bez potreby VB tak naklady za realizaciu (pracu) budu takmer rovnake (ano menej vrtania, uchytov, ale cena za instalaciu 1 kW vykonu bude daleko vyssia ako cena za instalaciu kW vykonu pri instalacii vyssich celkovych vykonov). V dalsom vobec neratate s inflaciou, co tiez markatne realne kazdym rokom zlacnuje vyrobu elektriny. Takmer nikto pri vysvetlovani rozdielov medzi realnou bateriou a VB nevysvetluje zakladny rozdiel a sice, ze realna bateria Vam neulozi elektrinu z leta na zimu!!! ale tak maximalne z dna na noc a ja mam v noci okrem zimy spotrebu tak 1 az 2kWh a v zime bateriu nedokazete nabit. Instalovana bateria musi byt aspon 6kWh, co je prinajmensom 6 tis eur navyse a ked to prepocitam na pocet nabijacich cyklov, to bude isto nerentabilne. V sucastnosti v roku 2023 ma pri tarife DD5 u VSE stoji kupa elektriny z vlastnej VB viac ako 90 eur za 1MWh. Ved priemerna koncova cena ocistena o silovku za kWh v tejto tarife je 11,5 centa co je teda 115 eur za 1MWh. Mozno v 2019 boli nizsie ceny. Ak do toho naratam aj poplatok za 3MWh VB 95 eur rocne, tak to bude aj 130 eur za 1 MWh, kedze takto z VB spotrebujem cca 5MWh rocne .
    Mam na Vas vsak jednu otazku, na ktoru mi nevedia odpovedat ani kompetentni a obavam sa, ze mozno maju aj dieru v systeme. Ja nevidim dovod pri vysokokapacitnej VB platit si drahy tarif za dodavku elektriny, kedze rozdiel v distribucnej cene je v jednotlivych tarifach napr D2 az D6 minimalny, ale rozdiely v mesacnych poplatkoch za tieto tarify su obrovske, rocne by sa tak dalo usetrit aj 150 eur. Cize neviem, ci VB funguje aj napr v 24 h mode aj pri tarife D2 a podobne, alebo je pre nu povinost mat nejaku vysiu tarifu so slabym(nocnym) i silnym (dennym) prudom. Ak v tom nie je problem, tak jedine riziko tu vidim len v tom, zeby prisla taka tuha zima a take slabe leto, zeby som bol nuteny kupovat velke mnizstva elektriny v plnych cenach od odavatela.

    Taktiez nesuhlasim s nazorom, ze je dobre prisposobit svoju spotrebu tak, aby som co najviac vyrobenej energie spotreboval. Toto by bolo rentabilne jedine ak by prisposobena nadspotreba produkovala nejaky zisk, inak je to len rozsirenie luxusu, ktory vobec nepotrebujeme a nemozeme to preto ratat do uspory energie. Napr zacnem vytapat resp. klimatizovat kurin, resp. sklenik, zacnem ohrievat bazen z 28 na 35 stupnov a podobne.
    Vopred dakujem za akekolvek odpovede ci polemiku.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.