Pohľad na vývoj cien elektriny z OZE a KVET

Od 1. 7.  2014 je platná novela vyhlášky ÚRSO č. 221/2013, ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike. Tá mení ceny elektriny jednotlivých podporovaných technológií OZE a KVET od 1. 1. 2015. ÚRSO sa našťastie vzdalo systému úpravy uprostred roku, tak ako to praktizovala v niektorých minulých rokoch. U časti podporovaných technológií išlo o pokles cien, u inej cena zostala zachovaná. Metodika ako sa k týmto cenám úrad dostal sme riešili inde, tak sa tejto téme venovať nebudem.

Tu by som chcel skôr pripomenúť ako sa menila cena v priebehu platnosti zákona o OZE a KVET. Vybral som tri základné obnoviteľné zdroje: voda, Slnko a vietor. Ku ním som do grafu pridal vysoko účinnou kombinovanou výrobou v protitlakovej parnej turbíne alebo v kondenzačnej parnej turbíne s odberom tepla s palivom hnedé uhlie.

Cena z OZE a KVET2
Graf vývoja vybraných podporných cien elektriny (klik pre zväčšenie)

Ako vidno z grafu tak najdynamickejší pokles cien nastal u slnečnej energie. Z pôvodných 448,12 €/MWh kleslo až na 88,89 €/MWh (od 1. 1. 2015). Pre ostatné zdroje nastal tiež pokles ale nie taký výrazný.

Paradoxná krivka je podpora spaľovania hnedého uhlia. V zákone je aj podpora spaľovania čierneho uhlia (viď nižšie).

Našťastie dnes už fotovoltika nepotrebuje takúto podporu. Stačilo by keby štát prijal legislatívu, ktorá by „neprekážala“ rozvoju – rapídne znížila administratívne bariéry.

Niektoré publikácie napr. cleantechnica.com predpovedajú, že do piatich rokov bude slnečná energetika lacnejšia ako veterná.  Čo však v našom regióne nie je až také podstatné, lebo veľké veterné turbíny nemajú u nás (asi) budúcnosť, vďaka celospoločenskému odporu. Malé turbíny i keď je im prisudzovaná veľká budúcnosť stále nie sú natoľko výkonné a energeticky spoľahlivé.

Pre upresnenie tu uvádzam všetky podporované technológie:
OZE – obnoviteľné zdroje energie
a) z vodnej energie s celkovým inštalovaným výkonom zariadenia výrobcu elektriny
b) zo slnečnej energie s celkovým inštalovaným výkonom do 30 kW vrátane umiestneného na budove
c) z veternej energie
d) z geotermálnej energie
e) zo spaľovania alebo spoluspaľovania kombinovanou výrobou

1. cielene pestovanej biomasy okrem obilnej slamy
2. odpadnej biomasy ostatnej okrem obilnej slamy
3. obilnej slamy
4. biokvapaliny.

f) zo spoluspaľovania biomasy alebo biologicky rozložiteľných zložiek odpadov s fosílnymi palivami kombinovanou výrobou
g) zo spaľovania

1. skládkového plynu alebo plynu z čističiek odpadových vôd
2. bioplynu vyrobeného anaeróbnou fermentačnou technológiou s celkovým výkonom zariadenia do 1 MW vrátane, ktorý vstupuje na výrobu biometánu
3. bioplynu vyrobeného anaeróbnou fermentačnou technológiou s celkovým výkonom zariadenia do 250 kW (už nie nad 1 MW) vrátane
4. bioplynu vyrobeného anaeróbnou fermentačnou technológiou s celkovým výkonom zariadenia od 251 kW do 500 kW vrátane
5. bioplynu vyrobeného anaeróbnou fermentačnou technológiou s celkovým výkonom zariadenia nad 500 kW do 750 kW vrátane
6. bioplynu vyrobeného anaeróbnou fermentačnou technológiou s celkovým výkonom zariadenia nad 750 kW
7. plynu vyrobeného termochemickým splyňovaním biomasy v splyňovacom generátore
8. fermentovanej zmesi vyrobenej aeróbnou fermentáciou biologicky rozložiteľného odpadu

KVET – kombinovaná výroba elektriny a tepla (oficiálne „vysoko účinnou kombinovanou výrobou“)
a) v spaľovacej turbíne s kombinovaným cyklom (zrušené: a elektrickým výkonom generátora do 50 MW)
b) v spaľovacej turbíne s regeneráciou tepla
c) v spaľovacom motore s palivom

1. zemný plyn
2. vykurovací olej
3. zmes vzduchu a metánu
4. z katalyticky spracovaného odpadu
5. z termického štiepenia odpadov a jeho produktov

d) v protitlakovej parnej turbíne alebo v kondenzačnej parnej turbíne s odberom tepla s palivom

1. zemný plyn
2. vykurovací olej
3. hnedé uhlie
4. čierne uhlie s celkovým inštalovaným výkonom zariadenia výrobcu elektriny do 50 MW vrátane
5. čierne uhlie s celkovým inštalovaným výkonom zariadenia výrobcu elektriny nad 50 MW
6. komunálny odpad
7. plyn vyrobený termochemickým splyňovaním odpadu v splyňovacom generátore alebo termickým štiepením odpadu
8. energeticky využiteľné plyny vznikajúce pri hutníckej výrobe ocele

e) spaľovanie energeticky využiteľných plynov vznikajúcich pri hutníckej výrobe ocele
f) v Rankinovom organickom cykle

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.