Fotovoltika sa vyvíja veľmi dynamicky, ako z pohľadu technického, tak ekonomického ale najmä legislatívneho. Zákon o podpore OZE a VÚKV sa menil doposiaľ viac ako raz do roka.
Prvý diel tejto minisérie sa venoval histórii FV na Slovensku. V druhom dieli sme rozoberali technické spôsoby riešenia FVE/Z (fotovoltických elektrárni alebo zariadení).
V tomto treťom dieli sa pozrieme na slovenskú legislatívu a energetiku – najmä s ohľadom na obnoviteľné zdroje a fotovoltiku.
4 Základné legislatívne rámce FVE/Z
Energetická legislatíva je založená na zákone č. 251/2012 Z. z. Tento zákon rieši energiu ako elektroenergetiku, plynárenstvo, prepravu pohonných látok alebo ropy potrubím, plnenie tlakových nádob so skvapalneným plynným uhľovodíkom a rozvod skvapalneného plynného uhľovodíka. Ak v ďalšom texte budem spomínať energetický zákon, je myslený zákon č. 251/2012.
Tepelná energetika je súčasťou ďalšieho zákona – tento však nie je pre nás zaujímavý.
Ďalším dôležitým zákonom v energetike je zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výrobe č. 309/2009 Z.z. Keďže názov zákona je pridlhý, tak v ďalšom texte budem uvádzať „zákon o OZE“.
Pre pochopenie legislatívnych dôsledkov si treba najskôr objasniť niektoré pojmy z energetického zákona a zákona o OZE.
4.1 Čo je podnikanie
Až na jasne definované výnimky je akákoľvek výroba elektriny podnikaním, hovorí to energetický zákon v § 4 „Podnikanie v energetike“
(1) Podnikaním v energetike je
a) výroba, prenos, distribúcia a dodávka elektriny,
…
Odsek (1) má aj ďalšie písmenka b) až f), ktoré však pre fotovoltiku nemajú priamy vzťah.
Bohužiaľ samotný pojem „výroba“ nie je v zákone definovaný. Avšak § 2 „Všeobecné ustanovenia“ v písmene b) hneď v prvom odseku definuje zariadenie na výrobu elektriny: „zariadenie, ktoré slúži na premenu rôznych zdrojov energie na elektrinu; zahrňuje stavebnú časť a technologické zariadenie„.
Pri takto postavenom súbehu v zákone, by vlastne akákoľvek výroba elektriny z inej energie, alebo chemického procesu by mala byť hodnotená ako podnikanie v energetike.
Poznámka: niekoľko príkladov čo by mohlo byť podnikanie v energetike: alternátor v automobile (mení pohybovú energie na elektrinu), akumulátor (mení chemickú energiu na elektrinu), alebo solárna záhradná lampička (mení svetlo na elektrinu).
Zákon nemá v tomto kontexte žiadne výkonové limity a preto aj vlastníctvo kalkulačky s malým fotopanelíkom by bolo podnikanie.
4.2 Energetické nepodnikanie
Našťastie z takto definovaného podnikania sú dve výnimky v odseku (2) a (4). Je to výroba (2) výlučne pre vlastnú spotrebu a (4) výroba v malom zdroji v domácnosti a ktoré sa vzdá doplatku. Týmto dvom výnimkám sa však v odseku (5) stále zachováva oznamovaciu povinnosť na ÚRSO o začatí, zmene a ukončení činnosti zdroja.
Takže príklady z predchádzajúcej kapitoly nie sú podnikaním, nakoľko všetky vyrábajú elektrinu výlučne pre vlastnú spotrebu. V bežnom živote ani nikto nekoná v súlade so spomínaným odsekom (5) – oznámenie o vzniku nového zdroja. Inak by ÚRSO bolo zahrnuté tisíckami oznámení.
4.3 Možnosť výstavby nového zdroja
Túto oblasť reguluje § 12 energetického zákona. V odseku (2) zákon stanovuje, že „Stavať energetické zariadenie možno iba na základe osvedčenia na výstavbu energetického zariadenia.“ Opäť sú stanovené výnimky kedy toto obmedzenie výstavby na základe osvedčenia neplatí. To je pokračovanie odseku (2) „To neplatí, ak ide o výstavbu energetického zariadenia na
a) výrobu elektriny zo slnečnej energie umiestneného na strešnej konštrukcii alebo obvodovom plášti jednej budovy spojenej so zemou pevným základom evidovanej v katastri nehnuteľností s celkovým inštalovaným výkonom do 100 kW vrátane a zároveň ide o výstavbu prvého nergetického zariadenia na výrobu elektriny zo slnečnej energie na strešnej konštrukcii alebo obvodovom plášti takej budovy; zvýšiť inštalovaný výkon takého energetického zariadenia nad 100 kW možno iba na základe osvedčenia na výstavbu energetického zariadenia,
b) výrobu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do 1 MW vrátane, ktoré využíva iný primárny energetický zdroj, ako je slnečná energia; zvýšiť inštalovaný výkon takého energetického zariadenia nad 1 MW možno iba na základe osvedčenia na výstavbu energetického zariadenia,“
Energetický zákon má množstvo ďalších ustanovení, pre náš cieľ je to zatiaľ všetko čo potrebujeme pre pokračovanie.
4.4 Formy podpory OZE
Zákon o OZE pozná štyri druhy podpory: prednostné pripojenie, prednostný výkup elektriny, doplatok a prevzatie zodpovednosti za odchýlku.
Čo tieto pojmy znamenajú? I keď pre väčšinu z vás sú dostatočne známe, pre tých ktorí do tematiky iba vbiehajú si ich zopakujeme. Podpora je definovaná v § 3 odsek (1) zákona o OZE:
(1) Podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpora výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa zabezpečuje
a) prednostným
1. pripojením zariadenia na výrobu elektriny do regionálnej distribučnej sústavy,
2. prístupom do sústavy,
3. prenosom elektriny, distribúciou elektriny a dodávkou elektriny,
b) odberom elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny pripojené za cenu elektriny na straty,
c) doplatkom,
d) prevzatím zodpovednosti za odchýlku prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy.
Podpora podľa písmena a) číslo 1. je vykonaná prevádzkovateľom RDS, podpora podľa a) 2. a 3. pre fotovoltiku nie je potreba, nakoľko sa elektrina alebo priamo spotrebuje v mieste výroby, alebo jej spotrebiteľ je distribučná sústava. Tá túto elektrinu použije na krytie strát vo svojich vedeniach – podpora podla písmena b).
Najsilnejšia podpora OZE vzniká pri písmene c) – doplatku. Doplatok je akýsi bonus za výrobu „zelenej“ elektriny.
Posledná podpora – prevzatie zodpovednosti za odchýlku – písmeno d) – je často málo viditeľná a chápaná ako reálna podpora. Je podstata je v tom, že spotreba a výroba elektriny sú málokedy navzájom v rovnováhe. A to nielen fotovoltiky, ale aj štandardných zdrojov. No a niekto musí udržiavať rovnováhu medzi výrobou a spotrebou – to sa nazýva odchýlka. Pre fotovoltické zdroje pripojené do elektrickej sústavy je však mimoriadne dôležitá. Ich výroba má málokedy podobný profil ako pripojená spotreba alebo distribučná sústava. Bez takejto podpory by nebolo ani zásadne možne väčšie FVE používať.
Čiastkový záver
Obsahom tejto kapitoly bolo objasnenie základných zákonných pojmov, tak aby sme v ďalšom pokračovaní mohli prejsť k jadru tejto legislatívnej časti – ako teda môže byť fotovoltika budovaná – stavaná.
Uvedená miniséria je iba informatívna a skutočnosti v ňom uvedené nie je možné považovať za právne rady. EnergiaWeb ani Pavel ŠIMON s.r.o. nemá oprávnenie poskytovať právne poradenstvo.