Pozor sú to príbuzné odseky zákona s veľmi odlišným obsahom – dvakrát nepodnikane pri výrobe elektriny

Podľa energetického zákona je akákoľvek výroba elektriny podnikanie, ktoré má iba dve výnimky. a) výroba výlučne pre vlastnú spotrebu, b) výroba v malom zdroji na domácnosti. Obe sú definované v § 4 energetického zákona, ale majú zásadne odlišný význam (aj) s ekonomickými dôsledkami. Tu si popíšeme technický rozdiel, tak aby vás to nestálo zbytočne niečo na poplatkoch a pokutách.

Nepodnikanie pri výrobe elektriny v OZE – aký je rozdiel v dvoch odsekoch?

Ako už bolo napísané v úvode, akákoľvek výroba elektriny je (okrem dvoch výnimiek) považovaná za podnikanie v elektroenergetike (§ 4 ods. (1) zákona č 251/2012). Samotný pojem “výroba” zákon nedefinuje, ale v § 2 písm. b) v elektroenergetike definuje že podľa bodu 1. zariadením na výrobu elektriny (je) “zariadenie, ktoré slúži na premenu rôznych zdrojov energie na elektrinu; zahrňuje stavebnú časť a technologické zariadenie,”. Z toho logicky vyplýva, že aj záhradná lampička s fotovoltickým panelíkom, alebo alternátor v aute je zariadenie na výrobu elektriny. Napr. každá batéria premieňa chemickú energiu na elektrinu.

No aby majitelia takýchto zariadení nemuseli plniť podobné povinnosti ako majiteľ jadrovej elektrárne, tak je v energetickom zákone (v § 4) aj ods. (2), ktorý hovorí, že: “Podnikaním v energetike nie je výroba elektriny, distribúcia elektriny, výroba plynu a distribúcia plynu výlučne pre vlastnú spotrebu a dodávka elektriny vrátane zabezpečenia prenosu elektriny, distribúcie elektriny a ostatných služieb spojených s dodávkou elektriny a dodávka plynu vrátane zabezpečenia prepravy plynu, distribúcie plynu a ostatných služieb spojených s dodávkou plynu pre iné osoby za nákupné ceny vrátane …“.

V nedávnych rokoch do paragrafu  4 pribudol ešte ďalší odsek (s číslom 4), ktorý zadefinoval, že výroba elektriny nie je podnikaním, za týchto podmienok: “(4) Podnikaním v energetike nie je výroba elektriny v malom zdroji výrobcom, ak si neuplatňuje podporu doplatkom podľa osobitného predpisu14) a ktorý je zároveň odberateľom elektriny v domácnosti a jeho ročná výroba elektriny nepresiahne 1,5-násobok 12-mesačnej skutočnej spotreby odberného miesta prepočítanej na základe priemernej dennej spotreby podľa posledného vyúčtovania odberateľa v domácnosti…”.

Tento paragraf bol motivovaný SAPI a do zákona ho vložili poslanci inšpirovaní ich kolegom p. Vážnym. Ten má klasický malý zdroj (menej ako 4 kW) na streche. A pri jeho inštalácii absolvoval všetku zdĺhavú administratívu klasického podnikateľa v energetike s doplatkom. A podľa vlastnej skúsenosti môžem povedať, že sa pri takejto malej výrobe sa nedá hovoriť o “podnikaní”, ale skôr o hobby so “zelenou” energiou. Množstvo administratívnej záťaže prevyšuje zisk z tohto “podnikania”.

P.S.: prevádzkovateľ tohto webu, spoločnosť Pavel ŠIMON s.r.o., poskytuje služby pre zjednodušenie života malých a stredných výrobcov elektriny. Ale to už je “iný príbeh” než, ktorému sa venuje tento článok.

Prvý prípad je všeobecný, a tak sa vzťahuje na akýkoľvek subjekt – podnikateľov, domácnosti aj štátnu správu. Druhý prípad je čiste špecifický len pre domácnosti. Ale to nie je jediný rozdiel. Preto si to popíšme laicky aj s dôsledkami.

Nepodnikanie “výlučne na vlastné spotrebu”

Častým príkladom na výrobu elektriny výlučne pre vlastnú spotrebu sa uvádza alternátor v automobile alebo záhradná FV lampička. Oba sú to príklady jasnej ostrovnej prevádzky. Nie sú bežne pripojené do elektrickej sústavy a vyrábajú elektrinu iba do “svojich” batérií. Avšak zákon pri výrobe elektriny výlučne na vlastnú spotrebu nehovorí o nutnosti vyrábať takúto elektrinu v ostrovnom režime.

Zákon o energetike a ani zákon o podpore OZE dokonca ani nedefinuje ostrovnú prevádzku. Vo všeobecnosti sa za ostrovnú prevádzku považuje oddelená sústava – t.j. taká, ktorá nie je spojená s inou nadradenou sústavou. Vnútorné prevádzkové predpisy jednotlivých regionálnych distribučných spoločností obsahujú “nejakú” definíciu ostrovnej prevádzky. Avšak tá je nepoužiteľná ani technicky ani legislatívne.

Pre tento prípad som vylepšil schému “Ostrovného systému so zálohou”:

Jeden obrázok viac ako 1 000 slov Zdroj: autor

Podstatné na tomto princípe, je že výroba musí byť výlučne na vlastnú spotrebu. Zákon nikde tento pojem nevysvetľuje a tak sa treba spoľahnúť na zdravý rozum a skúsiť odhadnúť ako by si mohli tento pojem vysvetľovať “na druhej strane”. V tomto prípade u regionálnych distribučných spoločností. No a podstata je v tom, že by takýto zdroj “nemalo” ich meranie zaregistrovať – odmerať pretekajúci výkon. To znamená, že výstup zo striedavej (AC OUT) strany zariadenia (striedač, kontrolér a pod.) ide len do vnútorného rozvodu objektu a nikdy nie je spojený smerom von k distribučnej sústave (na AC IN). Z tejto strany AC OUT je možné napájať spotrebiče, ktoré: A) sú zálohované aj v prípade výpadku “vonkajšej” elektriny, B) využívajú prednostne elektrinu z FV a batérií.

Svorka na odber elektriny zo sústavy (AC IN) slúži na štandardnú dodávku pre nezálohované spotrebiče. A je občas využívaná na nabíjanie batérií počas dlhšieho výpadku elektriny zo Slnka (od solárneho nabíjača). Tiež ju striedač môže použiť na posilnenie v prípade, že odber z AC OUT je príliš veľký. Vtedy sa výkon v AC OUT posilní o časť výkonu dodaného z AC IN. Preto sa to nazýva ostrovný systém so zálohou. Prevažnú časť elektriny majú spotrebiče na AC OUT z vlastnej výroby a iba v nevyhnutných prípadoch sa posilní z dodávky zo siete. Avšak elektrina nikdy netečie smerom z AC OUT do AC IN.

Zariadení, ktoré vedia pracovať v takomto režime je množstvo: Victron, Studer alebo viaceré z čínskej výroby. Nepatrí sem však napríklad žiaden typ od firmy Fronius – ani ich Fronius SYMO Hybrid nie je schopný pracovať v takomto režime.

Ostrovný systém so zálohou je vlastne UPS s fotovoltickým zdrojom

Od niektorých odborníkov ja niekedy počuť, že je veľký rozdiel medzi nepretržitým zdrojom napájania (UPS) a takýmto systémom. Ale je to vlastne naopak: ostrovný systém so zálohou je iba rozšírenie UPS o ďalší vstup – FV panely s nabíjačom. Pre porovnanie si dajme obe principiálne schémy:

Ostrovný systém so zálohou UPS

Zdroj: autor

Zdroj: autor

Ako vidno, tak “zásadný” rozdiel medzi UPS a ostrovným systémom so zálohou je iba v absencii fotovoltiky. UPS má “jedinú” šancu sa nabíjať batériu z AC IN. Na rozdiel od ostrovného systému so zálohou, ktorý si vie dobiť batérie najmä z FV strany.

Dá sa v tomto prípade použiť klasický sieťový menič a riedenie výroby?

Často sa pre výrobu elektriny pre vlastnú spotrebu použijú klasické sieťové striedače, ku ktorým sa pridá riadiaca logika. Tá má zabezpečiť, že v prípade výroby vyššej ako je spotreba zo sústavy sa aktivuje opatrenie – a) pripnutie ďalšej spotreby (napr. zapnutie ohrevu vody, …), b) ak už niet čo pripnúť, tak sa umelo zníži výroba na striedači, c) použije sa PWM modulácia na zdanlivé zníženie výroby striedača (WattRoute, GreenBono a pod.).

 

Zdroj: autor

Takéto riešenie ja samozrejme možné. Má to však niekoľko háčikov. Prvý, od ktorého sa odvíjajú ostatné, je súčasná rýchlosť regulačnej technológie. Pokiaľ je bežná spotreba často pod úrovňou samotnej výroby, tak sa ľahko stane, že elektromer na strane merania dodávky z distribučky zaregistruje “nejaké” prejavy tejto výroby a regulácie. K fyzickému toku silnej a konštantnej elektriny síce nedochádza, ale elektromer (a zvlášť digitálne, alebo IMS) vie zaregistrovať vplyvy takejto regulácie a potom sa v jeho registroch môže zdať, že dochádza k dodávke elektriny. Logicky potom už nejde o inštaláciu “výlučne na vlastnú spotrebu”.

Takýto systém je vhodný do objektov, kde odber elektriny z distribučky značne prevyšuje bežnú výrobu. Tu je príklad jedného stravovacieho zariadenia. Ich bežná spotreba vďaka chladničkám, mraziakom  a výrobe pokrmov sa pohybuje vždy nad 10 kW. Často ide až k 30 kW. Namontovanie 5 kW FV zdroja s Fronius SYMO a Fronius Smart meter zaistí, že aj pri náhodnom, občasnom výpadku spotreby klesne výroba pod úroveň spotreby.

Priebeh výroby a spotreby na reálne inštalácii

Nepodnikanie v malom a v domácnosti

Po dlhom opise výroby na vlastnú spotrebu sa dostávam k druhému prípadu: nepodnikanie v malom zdroji na domácnosti. Samotný princíp je zadefinovaný jasne v energetickom zákone § 4 ods. (4): “(4) Podnikaním v energetike nie je výroba elektriny v malom zdroji výrobcom, ak si neuplatňuje podporu doplatkom podľa osobitného predpisu14) a ktorý je zároveň odberateľom elektriny v domácnosti a jeho ročná výroba elektriny nepresiahne 1,5-násobok 12-mesačnej skutočnej spotreby odberného miesta prepočítanej na základe priemernej dennej spotreby podľa posledného vyúčtovania odberateľa v domácnosti. Pri nových odberných miestach sa 12-mesačná skutočná spotreba elektriny nahradí projektovanou ročnou spotrebou elektriny uvedenou v stavebnom povolení.”

V ľudskej reči je potreba pre takúto výrobu splniť niekoľko podmienok súčasne:

  1. výrobca musí byť domácnosť,
  2. zdroj môže mať maximálne 10 kW – musí to byť malý zdroj,
  3. výrobca sa musí vzdať podpory doplatkom (za “zelenú výrobu” žiadna výhoda navyše),
  4. a veľkosť inštalácie môže dovolovať výrobu maximálne 1,5 násobku predchádzajúcej ročnej spotreby.

Podrobnosti tejto inštalácie sú definované v zákone o podpore OZE, najmä v § 4a. Najdôležitejšia je, že takýto zdroj môže inštalovať iba inštalatér s osvedčením MH SR, inak ho RDS nepripojí do svoje sústavy. A v prípade tohto zroja je pripojenie do RDS povinné.

Výrobca má nárok na prednostné pripojenie a prevzatie zodpovednosti za odchýlku. Za určitých ďalších byrokratických opatrení, dokonca má nárok na platený odber nadbytočnej elektriny – pokiaľ dodá “Potvrdenie o pôvode zdroja” s vyznačeným právom na podporu podľa § 3 ods. (1) písm. b). Bohužiaľ ÚRSO pod vedením p. Holjenčíka takéto potvrdenie nevydávalo a tak sa domácnosť svojho práva nevedela dostať.

Ak však výrobca nedodá takéto potvrdenie, síce stráca možnosť platených dodávok prebytočnej elektriny, ale možnosti dodať prebytky zadarmo mu stále ostávajú. Takže pre domácnosti, ktoré nie sú pripravené na inštaláciu drahšieho ostrovného systému so zálohou, tak pre nich je výhodnejšie mať možnosť elektrinu, ktorú nie sú schopní spotrebovať, zákonne odovzdať do RDS.

Porovnanie “vlastností” oboch prístupov

Niektoré vlastnosti oboch prípadou výroby elektriny ako nepodnikanie v elektroenergetike.

Výlučne na vlastnú spotrebu Domácnosti “bez doplatku”
Pre koho Domácnosti, podnikatelia, verejná správa len domácnosti
Maximálny výkon
– fotovoltika 100 kW – len budovách 10 kW – len budovách
– iné zdroje OZE 1 MW (1 000 kW) 10 kW
Prebytky do sústavy Vylúčené Áno
Prevzatie zodpovednosti za odchýľku Nie je potreba Áno
Potreba pripojiť do RDS Nie Áno
Nutnosť “byrokracie” s distribučkou Nie Áno
Nutnosť “byrokracie” s ÚRSO Áno – oznámenie (1 x A4) Áno – oznámenie (1 x A4)
Nutnosť “byrokracie” s OKTE Do 10 kW nie
Nad 10 kW nejasné
Nie
Spotrebná daň z elektriny oslobodené iba do 10 kW výkonu nie zo zákona
Inštalácia inštalatérom s osvedčením Nie Áno
Cena inštalácie Drahšie (viac komponent a batérie) Bežná

Zelená domácnostiam a nepodnikanie v energetike

V tomto článku sme rozoberali dva prípady, kedy sa výroba nepovažuje za podnikania a aj aký to má vzťah k nadradenej sústave: prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy. Filozofia tohto článku vychádza z toho, že na inštaláciu takejto výroby si platí majiteľ sám – tzn. nepoužije financie štátneho rozpočtu (i eurofondy sú súčasťou štátneho rozpočtu).

Pri využití takýchto financií sa podstata mení, najmä v prípade dodávky nadbytočnej elektriny do RDS. A projekt Zelená domácnostiam je presne takýto systém financovania. Avšak rozbor tohto prípadu si nechám na ďalšie pokračovanie, nakoľko je to opäť rozsiahly text.

Dodatok

Uvedené informácie sú iba informatívne a skutočnosti v ňom uvedené nie je možné považovať za právne rady. EnergiaWeb ani Pavel ŠIMON s.r.o.  nemá oprávnenie poskytovať právne poradenstvo. Aplikáciu tu napísaného riešite iba na vlastnú zodpovednosť. Článok slúži najmä na úvod do vášho hlbšieho štúdia problematiky.

Ak vás článok zaujal, alebo máte doplňujúce otázky, tak nám napíšte do diskusie pod článkom. Samozrejme nás poteší „lajk“ nie len k článkom, ale aj na našej FB stránke. Bude to malá odmena za našu snahu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.