Odbornosť vs. politika v energetike

Prvé dva mesiace roku 2017 bola energetika “na výslní” záujmu Slovákov. Dôsledkom bolo samoodvolanie jedného z “kráľov” v našej energetike, chaotická zmena predpisov a cenových rozhodnutí (mimo dovolené legislatívne rámce) a vyvrcholenie priniesla zmena zákona o regulácii. Škody boli napáchané, rozumné riešenia neprišli. Bohužiaľ ako sa téma cien energií dostala znenazdajky do centra pozornosti, tak sa odchodom p. Holjenčíka z “trónu”  pozornosť presunula na iné kauzy a kauzičky.

Energie – energetická politika a politika v energetike

Behom krátkeho života vysokého sústredenia médií, politikov a verejnosti na energetiku sa všeličo porozprávalo. Na všeličo poukázalo, takmer nič nevyriešilo a pachuť rozčarovania zostáva. Pekne to zhrnul poslanec SaS p. Galek na svojom blogu: Čo majú spoločné Lexa, Harabin a Holjenčík?: “Namiesto nezávislého odborníka na nás teda čaká závislý politický nominant. Nech to už bude ktokoľvek, zrejme o ňom budeme veľa počuť. Najviac v čase, keď mu Fico v rámci napr. predvolebných balíčkov prikáže umelo znížiť ceny energií. Takže napokon vlastne aj fajn. Ale aj tu platí zákon zachovania, v tomto prípade ceny. Ďalšia kauza vysokých cien energií tak bude zákonite nasledovať. Čo Fico urobí potom? Opráši už odskúšaný scenár a predsedu vymení. Pardon, nechá samoodstúpiť.

Slovensko aj v energetike pripomína loď na veľkej výprave. Kde sa kdesi, počas dlhej plavby, stratil pôvodný ciel a už len pláva zo zotrvačnosti – lebo je to predsa loď tak musí plávať. Nik nevie prečo a kam – ale treba plávať. Navyše do lodi tečie viacerými dierami a posádka zbesilo behá od jednej diere k druhej a snaží sa ich upchať. Sem tam sa to podarí, niekedy nie. Medzi tým sa objaví ďalšia diera – posádka sa rýchlo rozhodne či tá nová diera je väčší problém ako tá súčasná. Ak je väčšia, tak sa všetci hrnú zapchať tú väčšiu dieru a na tú menšie sa dočasne vykašlú. Na inej palube zasa horí, tak časť posádky hasí požiar. Niekoho aj napadlo, že vodu z lodi treba čerpať, aby sa nepotopila, ale kapitán (unavený z riešenia všetkých problémov) nemá dosť ľudí a materiálu na plátanie dier, tak vyhlási, že čerpanie vody z lodi je politikárčenie proti jeho rozhodnutiam.

U kormidla sa niekto občas zastaví, ale keďže vidí, že je pevne priviazané o stôl a nekrúti sa, tak zasa beží upchávať alebo hasiť.  Alebo je už z tej chaotickej činnosti taký unavený, že si ide do kajuty ľahnúť a odpočinúť. Vrchol všetkému dianiu nasadia jedinci, ktorým došlo, že na situácii môžu zarobiť a nechajú si platiť za to že zoberú bodu z preplneného podpalubia a predajú ju tým čo inde hasia požiar.

Do celej tejto situácie na vrchnej palube sedia pasažieri, hudobníci. Vidia, že aj tak nemôžu účinne pomôcť, tak si aspoň dajú poslednú spoločnú hru na svojich nástrojoch. Proste podobne ako keď sa potápal nepotopiteľný Titanik.

Bol by to námet na drsne komediálny horor – bohužiaľ je to skutočnosť.

Na rozdiel od Titaniku sa Slovensko “nemôže” potopiť a zmiznúť. Stále tu zostane zaseknuté medzi východom a západom, medzi demokraciou a diktatúrou, medzi bolševickým socializmom a dravým kapitalizmom. A bude tu aj za 100 alebo 1 000 rokov. Len ľudia sa vymenia. Či za ten čas obyvatelia dospejú a začnú odsudzovať zlé veci (korupciu, krádež, odfláknutú robotu, …) a vidieť a chváliť to čo sa nám podarilo a je dobré – to sa uvidí. Za 100 rokov už to určite nebudem ja, kto to bude vidieť. Ale naše deti a najmä ich deti to asi budú. Bude medzi nimi menej skepse k tomuto štátu a jej vodcom? Pevne verím, že tie základy zákonnosti a slušnosti popisované tu: Energetika, zákony a ústava.

Späť k energetike

Február ukázal ako sa na energetike priživili politické ambície vo vnútri koalície. Ako si národniari snažili polepšiť, Smer zostal obrane pasívny a Most-Híd niekde v neurčite. Opozícia sa snažila zastať svoju rolu tých čo na problémy ukazujú a aj to malé strategické riešenie problému zostalo vedením štátu nepovšimnuté, prípadne označené za politikárčenie. Slovo “politikárčenie” tu dostáva hanlivý význam, i keď to vlastne znamená, že si robia svoju prácu – veď sú politici.

A Holjenčík? Na to si urobte názor sami z článkov tu:

Len už to nie je tak zaujímavá téma, už tu máme otváranie listov, odchod/neodchod p. Matoviča, zostal nám tu Baštrnák a jeho spojenci a iné. To, že sa energetika a veci okolo menia, už nie je pre “ľudí na lodi” zaujímavé. To, že sa cena silovej elektriny odráža od dna a bude rásť, to že spaľovanie (nekvalitného) uhlia nás stojí zdravie a stámilióny, že sme svedkom klimatickej zmeny. To, že prichádzajú úplne iné modely správania – OZE, elektromobilita, chytré siete, robotizácia a automatizácia, zdielaná ekonomika – všetko čo zmení v priebehu pár (od 5 do 10) rokov úplne všetko v našich životoch ako by našich “vodcov”, ale ani nás, vôbec nezaujímalo. Filozofia “po nás potopa” je v nás značne hlboko.

Dovetok

Je to malý povzdech pri peknej slnečnej sobote, i napriek tomu, že je to vlastne článok pesimistický a čiastočne bezvýchodiskový, verím, že sa veci niekedy a nejak pohnú správnym smerom. To, že koalícia pochopí, že sa dajú aj schváliť dobré návrhy opozície. To že opozícia nemá za úlohu “len” hľadať prúšvihy koalície (ani netreba hľadať, sami vyliezajú na povrch), a niekedy keď koalícia dačo dobré spraví (a občas sa to deje) ich aj pochvália. Ale aj to, že úloha opozície je nie len kritizovať, jej úloha je nastolovať stratégie presahujúce volebné obdobie.  Jje to popri kritike aj ukazovať ako by sa to dalo (ak by to riešili oni). To je rozmer, ktorý mi v našej politike chýba. Ale stále mám nádej, že to časom (a tlakom náš občanov) príde.

Ak vás článok zaujal, alebo máte doplňujúce otázky, tak nám napíšte do diskusie pod článkom. Samozrejme nás poteší „lajk“ nie len k článkom, ale aj na našej FB stránke. Bude to malá odmena za našu snahu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.