Pravda nepíše pravdu – aspoň v jednom článku

SAPI a ďalšie OZE združenia mali 5. 12. 2016 v Bratislave tlačovú besedu. O nej sme vás informovali v článku tu: Združenia OZE proti nelegálnosti legislatívy spolu. Tlačovka bola o pripomienkach k novele vyhlášky z dielne ÚRSO. Rozporové konanie prebehlo už minulý týždeň a SAPI bolo so svojimi námietkami úspešné (viď tu: G-komponent bez zmluvy…). V súvislosti s touto tlačovku sa na SAPI obrátil aj redaktor Pravdy p. Czira. A na základe jeho otázky som mu za SAPI posielal obsiahlu odpoveď plnú faktov. 

Vo štvrtok potom pán redaktor napísal v Pravde článok: Ceny elektriny odolali solárnej lobyZ tohto článku vyskakujú iba závery že p. Czira veci nerozumie. Alebo horšie, ak problematike rozumie, tak si musím urobiť záver o účelovom klamstve. Navyše je pre mňa smutné zistenie, že namiesto hľadania skutočnej podstaty sa redaktor vydal cestou senzácie a hľadania konšpirácií. Viac v ďalšom pokračovaní.

Celkovo sa mi článok javí ako písaný v štýle: “čím viac budeme rozprávať od témy, tak sa zabudne na to čo je skutočne problém.”

V čom sa Pravda mýli

Hneď v úvodníku: “Spor medzi výrobcami elektriny a regulačným úradom nevyústi do zdražovania pre spotrebiteľov.” – nejde vlastne o spor, ale o normálne pripomienkovanie novely vyhlášky. Len slovo “spor” ma silnejšiu emóciu. Navyše v pripomienkovaní nešlo tým čo písali pripomienky o niečo čo by zvyšovalo cenu elektriny. Pripomienky si môžte prečítať tu: Pripomienky k neústavnému návrhu novely vyhlášky ÚRSO. Dve najzásadnejšie – opätovné zavedenie G-komponentu len tak bez zmluvy o prístupe a druhá o platbách pri ostrovných systémoch – tie nemajú vplyv na koncové ceny elektriny.

Výrobcovia elektriny nechcú platiť poplatok súvisiaci so stabilitou celej sústavy.” Platba za rezerváciu distribučnej kapacity – ľudovo G-komponent, nemá žiaden vplyv na stabilitu celej sústavy. Je to čisto ekonomická a legislatívna záležitosť. Ale uznávam, že to takto podané znie hrozivo. Asi opäť účel.

Ďalší logický nezmysel nasleduje v prvom odseku pod obrázkom: “Vo veci sa obrátili aj na Ústavný súd a tvrdia, že ten im dal za pravdu. V skutočnosti to však vyzerá tak, že súd nič podstatné o roky prebiehajúcich platbách nevyriekol.“, ale pod obrázkom naopak píše: “Ústavný súd vo svojom rozhodnutí G-komponent nezrušil ani nespochybnil, rozhodol však, že nové poplatky sa majú zavádzať zákonom alebo zmluvami, nie vyhláškou.” – v prvom rade, ak Ústavný súd (ďalej ÚS) rozhodol, že niečo (i keď nie všetko) je zle, tak je to zle. Ak ÚS rozhodne, že bez zmluvy sa poplatok nemá platiť, tak je to pre tých čo zmluvu nemajú zásadné – a “zásadné” znamená podstatné.

Konšpirácia namiesto skutočného problému

Následne redaktor od podstaty odbočí k k hľadaniu konšpirácií: “Šéfkou Slovenskej asociácie fotovoltiky a OZE (SAPI) je Veronika Galeková. Jej manžel Karol Galek je poslancom za SaS. Práve opozícia sa vo veci obrátila na Ústavný súd.” Na ÚS sa obrátila celá opozícia proti vtedajšej jednofarbnej vláde Smeru-SD. Karol Galek však vtedy poslanec za SaS nebol. Navyše ak sa stane niekto poslancom NR SR, tak predsa manželku nezavrie do kuchyne – “a teraz už budeš len moja gazdiná“. Veronika Galeková SAPI spoluzakladala, dala do jej činnosti kopu úsilia, námahy a srdca. A v neposlednom rade, keď SAPI začala riešiť G-komponent a iniciovala aj poslanecké podanie na ÚS, tak bola na materskej. SAPI vtedy viedol zástupca riaditeľky (aby nebolo treba hľadať konšpirácie – bol som to ja, Pavel Šimon).

Aj v pokračovaní textu sa redaktor mýli: “S návrhom dodatočne zaťažiť vlastníkov najmä slnečných elektrární prišiel regulačný úrad ešte v roku 2014.” Samo ÚRSO vtedy veľmi rozumne odmietalo, že G-komponent je namierený proti OZE alebo fotovoltike. G-komponent sa v ich návrhu vzťahoval na všetkých výrobcov elektriny. Boli iba dve výnimky: prečerpávacie vodné elektrárne a malé vodné elektrárne do 5 MW.

Základná príčina – nepochopenie pojmov

Celá podstata problému sa ukazuje v neznalosti pojmov pripojenie a prístup. Každá vyjadruje zásadne inú časť trhu s elektrinou. Rozdiel medzi nimi si môžte pozrieť tu: Pripojenie/prístup – ako von z G-komponentu? To, že si redaktor veci mýli a dosáva sa tak k zlým záverom ukazuje jeho text: ” Zavedením poplatku za pripojenie do distribučnej siete pre výrobcov elektriny chcel regulátor odbremeniť domácnosti, ktoré sa skladajú na dotácie obnoviteľných zdrojov v cenách elektriny.“. Navyše čím ďalej sa jasnejšie ukazuje, že vôbec nešlo o odbremenenie domácností. Úrad len napráva chyby, ktorých sa dopustil voči distribučným spoločnostiam. Viac o podstate TPS a jej deficitu je v článku Najväčší „problém“ rozvoja slovenského OZE – jeho minulosť = TPS.

Za rezerváciu kapacít sa platí. Ak tieto náklady nebudú platiť rôzne tepelné, slnečné či podnikové elektrárne, rozložili by sa do vyšších cien pre všetkých.” – opätovne chyba z neznalosti (dúfam, že len z neznalosti). Za rezerváciu kapacity sa skutočne platí. Platia ju všetci spotrebitelia. Platia ju “odjakživa”. Ale za tú istú vec/službu chcú na úrade aby platili aj výrobcovia. Tí čo pamätajú počiatok mobilných telefónov si rozpomenú na spôsob dvojitých platieb za hovor. Platilo sa za to, že telefonujem, aj za to že mi telefonujú. A tu sa úrad snaží zaviesť podobný princíp. Keby aspoň skutočne klesli poplatky za rezerváciu distribučnej kapacity na strane odberateľov.

V tomto texte sa zasa opakuje nepochopenie ako je legislatívne nastavený proces na trhu s elektrinou: “podľa ktorého každý výrobca elektriny, ktorý dodáva elektrinu do distribučnej sústavy, má zabezpečený prístup do sústavy a využíva ho do výšky maximálnej rezervovanej kapacity podľa dohodnutých podmienok pripojenia.” Každý výrobca nepotrebuje prístup. Sú výrobcovia – klasickí – ktorí dodávajú elektrinu do distribučnej sústavy za účelom jej prepravy na iné miesto.  Ale sú výrobcovia (vlastne všetci z OZE a KVET podľa zákona 309/2009), ktorí nedodávajú do sústavy, ale dodávajú sústave – spoločnosti prevádzkujúcej sústavu. Sústava samotná je spotrebiteľ tejto elektriny.

Skvelá taktika – odpútavaj pozornosť od problému

Tuto v texte sa autor dopúšťa odpútavania pozornosti od podstaty problému: „Stredoslovenská energetika – Distribúcia nerozlišuje pri zabezpečení pripojenia a prístupu do distribučnej sústavy postavenie výrobcu elektriny z hľadiska, či má, alebo nemá nárok na podporu podľa zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby. Vo všeobecnosti však prevažnú časť tvoria výrobcovia elektriny s právom na podporu podľa tohto zákona,“ uviedol Beer.” Vôbec nejde o to či pri riešení prístupu má výrobca podporu podľa zákona. Ako sám p. Beer konštatuje, tak väčšina výrobcov v ich zodpovednosti má právo na takúto podporu. Je to potrebné vidieť z druhej strany – ak má podporu podľa zákona (o podpore OZE a VÚKV) tak prístup nepotrebuje vôbec riešiť. A je to len tlak distribučiek nad rámec zákona, aby podpísali nepotrebnú zmluvu o prístupe. Na druhú stranu však treba povedať, že ak výrobca elektriny chce mať prístup (z mne absolútne neznámych dôvodov), tak má právo požadovať podpis zmluvy o prístupe. A distribučka má naopak povinnosť takú zmluvu podpísať. Potom samozrejme takýto výrobca musí legálne platiť G-komponent.

Úrad zdôrazňuje, že rozhodnutie Ústavného súdu nijako nespochybnilo zavedenie G-komponentu.” – nie je pravda. ÚS spochybnil zavedenie pre časť výrobcov. Povedal, že zavedenie G-komponentu pre tých čo nemajú zmluvu o prístupe je nelegálne. Pre zvyšok výrobcov čo majú zmluvu o prístupe je zavedenie legálne.

Ústavný súd totiž vo svojom rozhodnutí o návrhu poslancov uznal len jednu námietku zo 14, ktoré namietali nesúlad vyhlášky úradu s Ústavou SR či so zákonmi o OZE, energetike, regulácii či cenách.” Opäť skvelé marketingové odvedenie pozornosti od podstaty. Ak v jednej časti je vyhláška protiústavná, tak je protiústavná a koniec. Keď súd obvineného odsúdi “iba” za jeden zo 14 zločinov – robí ho to nevinným v tom jednom?

Záver?

Celým týmto textom nechcem útočiť na p. Cziru, v podstate sa ani nepoznáme. Ale chcem sa zásadne ohradiť proti tomuto konkrétnemu článku. Som presvedčený, že tu boli prekročené zásady etickej novinárskej práce.

Je pre mňa smutné, že ukázať zavádzanie jedného článku zaberie väčší priestor ako samotný článok. Ale je to podobné ako pri samotnom pripomienkovom konaní – novela 20 strán textu, pripomienky k nej 185 strán.

Vo všeobecnosti by som sa na plytvanie energiou na diskusiu s volom neodhodlal (to neznamená, že redaktora tak nazývam). Lebo vo všeobecnosti platí: “Nehádaj sa s blbcom, mohli by si vás pomýliť” (opäť to neimplikuje, že autor článku je blbec). Ale pokiaľ budeme takýmto textom, ktoré zneužívajú fakta a zavádzajú až klamú, tak sa len dočkáme ďalších a ďalších volieb podobných Brexitu a americkým voľbám. Dnes viac rozhoduje vyvolávanie prízemných emócií ako fakty a skutočnosti. Toto je cesta, ktorou sa otvárajú brány pre populizmus, extrémizmus a cesta nedobrým ľuďom do vedenia spoločnosti.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.