OZE – cesta do pekla alebo naopak?

Tento web je o energetike s preferenciou k OZE – obnoviteľným zdrojom energie. Takže moje nastavenie je jasne dané samotným webom. Je to rozširovanie OZE ako nášho hlavného zdroja primárnych energií. Neznamená to však bezhlavé uprednostňovanie, alebo zatváranie očí pred nedostatkami a chybami pri rozširovaní OZE. A tých sa robí tiež dosť.

Prečo je nutné smerovať k 100 % OZE?

V skratke povedané mali by tu byť najmenej tieto dva dôvody:

  1. Je to prirodzené – v súlade s prírodnými procesmi.
  2. Je tej energie dostatok.

Samozrejme je aj množstvo iných argumentov, ale aj tak sa dajú zahrnúť do týchto dvoch bodov.

Prirodzené (prírodné) javy v energetike

Použitie obnoviteľných zdrojov energie bolo po celú známu históriu ľudstva absolútne prirodzeným javom. S výnimkou toho, že sa tomu nehovorilo OZE – jednoducho energie. Ako príklad je možné uviesť peknú infografiku o spotrebe primárnych energií zo Spojených štátov. Článok o tom sme uverejnili vlani v článku: “Dokážeme žiť na 100% z obnoviteľných zdrojov?

Primárne zdroje energie v USA Zdroj: www.visualcapitalist.com
Primárne zdroje energie v USA Zdroj: www.visualcapitalist.com

Drevo však vtedy bolo drevo a nie biomasa, energie vody sa používala vo vodných mlynoch a nevolala sa hydroelektrická. To je len malý príklad toho, že to čo dnes považujeme za “klasickú” energetiku má len krátku – menej ako 150 rokov – históriu.

Energie sa pred objavom fosílnych palív a nukleárnej energetiky získavali striktne decentralizovane. Až na malé výnimky sa energie získavali priamo v mieste spotreby. Len objav nových technológií a najmä elektriny a ropy umožnil prenášanie obrovských energetických tokov na veľké vzdialenosti.

Zásoby energie

Tu si pomôžem ďalším obrázkom, jeho originálny pôvod už aj ťažko dohladať, ale podstatné je, že množstvo ročnej spotreby na Zemi je zlomkom toho čo nám Slnko dodáva:

Energetické zdroje celkové a ročné Zdroj: internet

Kolieska vpravo ukazujú celkové zásoby, kolieska vľavo ročné dodávky OZE. Približne v strede je naša celosvetová energetická spotreba. Zásob neobnoviteľných energií máme na desiatky, možno dlhé desiatky rokov. Všetky OZE bez Slnka nám stačia pokryť našu spotrebu, len to ešte nevieme zrealizovať. Avšak ak by sme vedeli dôjsť k spoločenskej dohode a postupne odkloniť investície do “klasickej” energetiky na OZE, cieľ je na dosah.

Čo vedie OZE smerom k veľkému maléru?

OZE samo so sebe je neutrálna technológia, v tomto ohľadu je veľmi podobná aj jadrovej energii – môže pomáhať, ale aj škodiť. Čo tieto technológie vedie k kladnému alebo zápornému použitiu sú ľudia a ich nepochopenia.

V prípade OZE je jedno zo základných nepochopení trvanie na “klasických” modeloch energetiky – silná centralizácia, budovanie veľkých a ešte väčších zdrojov a masívnych prenosovo-distribučných vedení. Ale na OZE sa nemôže pozerať týmito “starými” prístupmi. Slnečná, veterná, vodná a iná obnoviteľná energia nemá slúžiť len ako náhrada veľkých jadrových, fosílnych a iných zdrojov. Nie je o tom, ako nahradiť benzín a naftu biobenzínom a bionaftou.

Príkladom presne tohto nezodpovedného prístupu je článok na GreenTechMedia.com: podtitulok znie “America’s grid still needs an additional $177 billion in investment between now and 2025.” – Americká sústava potrebuje investíciu 177 mld. USD do roku 2025. Energetika sa prudko mení, ale bezhlavo treba investovať do zažitých modelov.

The Guardian.com zasa priniesol článok z prieskumu v Japonsku kde sa píše, že počet nabíjacích staníc už prevýšil počet čerpacích staníc.

Počet nabíjačiek a púmp v Japonsku a USA. Zdroj: www.WEForum.org

Pri súčasnom trende rozvoja elektromobility sa bude pomer meniť aj v iných krajinách. A pokiaľ sa k rozvoju nabíjacej infraštruktúry pristúpi opätovne “klasicky” tak potreba investícií do budovania a posilnenia elektrických sústav nebude “len” 177 mld. $ pre USA. Bude potreba ďaleko viac.

Bohužiaľ sa javí, že naši vládnuci politici o trendoch a potrebách buď nemajú tušenie, alebo nechcú tušiť. Ukážka ako uvažujú je tu: ekonomika.sme.sk – minister hospodárstva tretej vlády Róberta Fica si všimol, že “Naše firmy odoberajú o pätinu drahšiu elektrinu ako u susedov”. A že to spôsobujú OZE a baníctvo. Len akosi nie je povedané, že to bolo spôsobené prvou a druhou vládou toho istého premiéra. Ale čo je podstatnejšie – Slovensko má menej ako polovičnú hustotu OZE ako Česi a v porovnaní s Nemeckom sa ani neodvažujem napísať aký je pomer. Len u nás sa stanovenie podpory nechalo na samospád a to vyústilo do režimu, ktorý stanovilo ÚRSO – cez TPS (Tarifa za prevádzkovanie systému) a cenu elektriny.

Aj v tom Nemecku alebo Čechách podporu OZE zaplatia spotrebitelia – len tým, že u nás je to priamo cez TPS zvyšuje to koncovú cenu elektriny a vlastne tú TPS takto podniky prenesú na koncového spotrebiteľa. Ak by bola súčasť verejných výdavkov, tak sa platí z daní – firemných aj občianskych. Len tým, že je v cene elektriny, tak za: A. naši výrobcovia sú drahší ako iní, B. vysokú cenu elektriny prenesú do konečnej ceny výrobku a teda ju zasa zaplatí spotrebiteľ, C. bráni to rozvoju malého a stredného podnikania = malá chuť viac rozvíjať a zamestnávať (P.S.: aj veľkí výrobcovia to majú v cene, ale tí vedia vymôcť iné stimuly od vlády – Slovalco, U.S. Steel, Kia, Duslo, …).

Iná ukážka tohto chorého prístupu je napr. v článku v Trende: “Veterná energia stráca pre Dánov finančný zmysel”. Aby som použil slová priamo z článku: “Minister energetiky Lars Christian Lilleholt upozornil, že od roku 2012, kedy bola dosiahnutá politická dohoda o rozvoji obnoviteľných zdrojov, sa náklady prudko zvýšili. To je podľa neho neprijateľné, pretože súkromný sektor a domácnosti už platia za obnoviteľné zdroje energie príliš veľa.

Nastáva jednoduchá náhrada centrálnych fosílno-jadrových zdrojov tými z OZE. Avšak za použitia podporných mechanizmu a povinného prednostného výkupu elektriny. Relatívne prirodzený skoro trhový model s malou reguláciou (klasická zabehnutá energetika) sa dočkal obrovského deformácie. Možno správna myšlienka na “malú” pomoc OZE sa zvrtla na neudržateľný model podpory a rozvoja technológie smerom, ktorým sa nemala vydať – centralizované OZE ako náhrada “klasických” zdrojov. A príspevok k znižovania našej environmentálnej stopy sa stráca. A i napriek dotáciám sa slušný model neviem nájsť. Príkladom je aj článok o tom, že jeden z najväčších výrobcov panelov Yingli nie je schopný splatiť svoje záväzky (viď napr tu: bloomberg.com). A to zatiaľ vo výške 270 mil. $.

Ukážkou nepochopenia role OZE je aj článok “Sedm vážných problémů, které způsobují OZE“. Hneď prvá výhrada “Nestabilita dodávek z obnovitelných zdrojů” – samotná spotreba je nestabilná. OZE do tohto systému vkladajú len ďalší prvok voľnosti. Nástroje na riešenie máme, ale chce to chuť na použitie.

Nevyhnutný záver

Pri OZE treba pozerať na vec novým spôsobom, nie len na otázku náhrady (tepelnej, jadrovej, paroplynovej) elektrárne inou bežiacou na Slnko, vodu, vietor… Treba sa zamerať na zmenu systémového prístupu. Elektrinu a iné formy energie si vyrobiť v mieste spotreby. Vytváranie bunkových systémov. To čo sa udialo v komunikáciach – internet a mobilné telekomunikácie – aplikovať na energetiku. Umožniť technicky a legislatívne masívnu decentralizáciu. To však naráža aj na potrebu zásadne odlišných finančných modelov.

Energetika je v podobnom stave ako mnohé iné odvetvia. Príkladom tohto stavu je, aj čim ďalej viac spomínaná, zdielaná ekonomika. Aj tu sa “klasické” objekty bránia, že prichádzajú o trhy. A že nové služby (Uber – taxi, AirBnB – ubytovanie, …) nemusia spĺňať tak prísnu reguláciu, normalizáciu, registráciu alebo licencovanie ako oni – tí klasickí. A často sú to aj oprávnené námietky. Lenže je to posun k prirodzeným procesom a hodnotám. Mám malý prebytok, tak ho poskytnem iným. A je jedno či sa jedná o nevyužité auto, izbu alebo vyrobenú elektrinu.

Štát má dve možnosti ako sa k situácii postaviť – chrániť klasický systém a potláčať prirodzený vývoj. Alebo sa chopiť príležitosti a prispieť k zmene tak aby to neskončilo zásadným zlomom. Zatiaľ to však na Slovensku vyzerá na prvý prístup – ochranu klasických centralizovaných producentov hodnôt. Vidno to aj na zákone o tepelnej energetike a možnosti bytovkových domov sa odpojiť od centrálneho zdroja tepla (CZT), ale aj na obrovskému tlaku proti službe Uber.

Prezieravý štát, kde vládnu štátnici a nie len politici by vedel, že je to potrebný pohľad aj na potreby občanov. A tiež by vedel, že každá neprirodzenosť skôr či neskôr bude zrušená – same o sebe alebo násilne. My sme “mali šťastie” a revolučné roky po 1989 sme prešli hladko. Ale napríklad v Rumunsku už to tak hladké nebolo a Juhoslávia bola veľmi krvavá. Toto všetko sú momenty k poučeniu a vzatiu si príkladu do budúcna.

Smutný dodatok

Svet je síce malý, ale aj ako je vidno z tohto článku deje sa toho (príliš) veľa. Sú radostné veci keď sa dačo podarí, bohužiaľ aj smutné keď sa niečo nepodarí alebo nikto dobrý odíde skôr. To je aj prípad profesora Davida MacKaya, ktorý odišiel, pre viacerých nepozorovane, pred mesiacom. Uvedomil som si to až z článku skvelého slovenského klimatológa Alexandra Áča – Česť pamiatke profesora Davida MacKaya. Pre mnohých je profesor MacKay známy najmä ako autor knihy  “Obnoviteľné zdroje energie s chladnou hlavou“, ktorá je výnimočná z viacerých pohľadov – je čitateľná, je dobrá a aj zadarmo. Každému ju veľmi odporúčam prečítať. A aj ja sa pripájam – česť jeho pamiatke.

 

 

2 myšlienky na “OZE – cesta do pekla alebo naopak?

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.