Tak sme v piatok prežili kozmické divadlo – čiastočné zatmenie Slnka. Už pred mesiacom sa začali objavovať možné katastrofické scenáre o najhoršej variante – totálnom blackoute. Našťastie sa trend zvyšovania napätia neudial. Svet má za sebou aj pred sebou vážnejšie výzvy.
Na Slovensku sa situácia ani veľmi nevyostrovala, SEPS (ako prevádzkovateľ prenosovej sústavy) už pred piatkom oznámil, že sústava je pripravená (tu). SAPI (asociácia “solárníkov”) vydala tlačové stanovisko, kde sa píše: “Tak ako sme už dávnejšie hovorili, tak technicky musia byť jednotlivé národné prenosové sústavy pripravené na tento jav.” a jediné čoho sa bolo treba obávať je: “A tým sa aj dostávame k najväčšiemu nebezpečenstvu prichádzajúceho úkazu – nezvládnuté manažérske riadenie.” Treba poznamenať, že je dobré, že sa združenie prenosvých prevádzkovateľov ENTSO-E problematike venuje a nepodceňuje ani toto riziko a na tento zaujímavý úkaz sa pripravili,
SEPS po tejto udalosti vydal aj zaujímavú štatistiku a rozbor. V rozbore ukázali aj graf poklesu výroby elektriny vo fotovoltických zdrojoch na Slovensku.
zdroj: SEPS, a. s.
Ich záver je jasný: “Priebeh výroby FVE inštalovaných na Slovensku SEPS vyhodnocuje v reálnom čase. Dopad zatmenia je najreprezentatívnejšie vidno na krivke, ktorá je na obrázku. Inštalovaný výkon FVE na Slovensku je asi 10 % z maximálneho zaťaženia, aj výroba elektriny z FVE pokrýva zaťaženie asi na 10 %. Zatmenie prebehlo v čase, ktorý sa blížil k maximálnej výrobe FVE. Prepad výkonu prebiehal, ako je znázornené na obrázku. Keďže pokles o 10 % je jav, ktorý bežne musia dispečeri zvládnuť, ani tentoraz nevznikli žiadne problémy. Tie sme očakávali skôr u susedov, kde je podiel FVE vyšší. Najmä v Nemecku a Českej republike. Našťastie, presne ako deklarovali v analýze, situáciu tiež zvládli.” – zdroj: SEPS, a. s.
Svetové technické média sa samozrejme zatmeniu venovali tiež, viď napr. renewableenergyworld.com, www.wsj.com, bloomberg.com alebo gizmodo.com.
Dôsledky a záver
Na tento raz sa aj vďaka príprave prenosových sústav nič vážne nestalo. Bolo treba nakúpiť viac balančných služieb, či už kladných alebo záporných. Zásadný rozvoj veľkých slnečných riešení v Európe je za nami. Čo skôr energetiku čaká, je dynamický rozvoj masívne decentralizovanej výroby. Je fakt, že v priebehu ďalších (možno) piatich rokov vzrastie inštalovaný výkon na dvojnásobok dnešného. Avšak už to nebudú jednotky a desiatky MW v jednej inštalácii. Budú to státisíce menších fotovoltík na domoch a priemyselných budovách. Pevne verím, že s avizovaným poklesom cien uskladňovania sa tieto inštalácie budú stávať čím ďalej tým viac hybridnejšie. Spotreba zo sústavy bude klesať a naopak možná dĺžka samozásobenia z vlastných akumulátorov sa bude predlžovať.
Ďalším fenoménom, ktorý nasledujúce úplne zatmenie Slnka zasahujúce Európu (2016) neurobí zdrojom blackoutu je SmartGrid. Viac a viac prenosových a distribučných sústav si uvedomuje celkovú zmenu na energetickom trhu. Začínajú podporovať a aj aktívne hľadať riešenia v tzv. Grid scale storage. Batériové riešenia na úrovni uzlov sústav. Riadené uskladňovacie kapacity vo veľkosti jednotiek megawatthodín.
Čo však s týmito technológiami bude stále väčšie nebezpečenstvo ako zatmenie Slnka je IT bezpečnosť riešení. Sieťoví operátori namiesto niekoľko stoviek veľkých uzlov, budú musieť riešiť riadenie na desaťtisíckach bodov, IT infraštruktúra bude zložitejšia, otvorenejšia a tlak na jej prevádzkové náklady obrovský. Súčasne však náchylnosť na malé chyby bude vzrastať.