Kauza Akcia 1508 – širšie pohľady

Od poloviny decembra 2014 sa energetický trh otriasa v základoch – síce je ho výkonovo menšia časť, ale zato z pohľadu množstva výrobcov jeho podstatná časť trhu. Teraz nechcem riešiť otázku samotnej kakuzy. Tejto téme sa dostatočne do hĺbky venuje na svojich stránkach samotné SAPI. Tu sa uspokojím s jednoduchým konštatovaním, že je postup RDS a ÚRSO protiprávny. Ale najmä nechutný a jeho črty pripomínajú mnohé súčasné celospoločenské a celosvetové problémy.

Filozofická odbočka

Kým sa dostanem k možným príčinám a dôsledkom, tak sa ešte povenujem môjmu pohľadu na vonkajšie prejavy tohto sporu. Proti sebe tu na jednej strane stoja tri regionálne distribučné spoločnosti (RDS) a ÚRSO (úrad) a na druhej cca. 3 000 alternatívnych výrobcov elektriny. Zámerne nepíšem len neustále spomínaných 1 200 bez podpory na rok 2015. To čo dnes postihlo tú menšiu časť sa v inom kabáte môže zopakovať, s inou zámienkou, proti ktorémukoľvek výrobcovi – klasickému (SE a.s.) ale aj alternatívnemu (OZE a KVET).
RDS a úrad sú “dominantní” na trhu. Proti úradu sa veľmi ťažko riešia akékoľvek akcie odporu – má na svojej strane “prideľovanie” podpory a kontrolu energetickej činnosti. Proti RDS sa podobné akcie odporu riešia taktiež veľmi ťažko  – na ich strane je “sila” dodávania samotnej elektriny a tiež sila peňazí. Ďalšia podstatná sila oboch subjektov je ich sústredenie do jedného (úplne správne 4) subjektu, kde sa jednoduchšie komunikuje a formujú opatrenia.
Na strane výrobcov sú podstatné “slabosti” – minimálna koordinovanosť (zdôrazňujem) všetkých výrobcov, a tiež značné rozdielne záujmy a požiadavky. SE a.s. samozrejme rieši radikálne iné problémy ako výrobca elektriny, napr. 5 kW na streche rodinného domu. Len tam tá rozdielnosť nekončí. Iné pohľady na energetiku a svoje potreby má 1 MW fotovoltika na zelenej ploche, iné výrobca elektriny z vody (MVE), iné prevádzkovateľ bioplynky. Fotovoltici majú svoju aktívnu asociáciu (áno myslím SAPI, kde som aj ja) a ďalšie podstatne menej aktívne asociácie a zväzy. Aby situácia nebola jednoduchá aj bioplynkári a “vodáci” sú na tom podobne – jedna asociácia aktívna a množstvo iných, tiež “funkčných”. Spomeniem iba tie aktívne SBA (Slovenská bioplynová asociácia) a AMVE (Asociácia malých vodných elektrárni – stránka v príprave).
A teraz sa dostávam k podstate tejto časti – tí silní a dominantní (celkovo v podstate a zmysle dnešného nastavenia sveta) spoliehajú na svoju “silu” a “nadradenosť” v tomto segmente. Všetci silní si hovoria (asi), “ak trochu zatlačíme na všetkých slabých a tá trocha, ktorá sa bude aktívne brániť, s nimi sa dohodneme na kompenzáciách a ostatní sa poddajú”. To, že sa nesprávame v rámci zákona? Veď nech nás žalujú. Z celého toho množstva sa ich bude menej ako (povedzme) 10 % aktívne brániť. Na väčšiu časť brániacich sa zatlačíme viac a s menšou sa dohodneme. Nepripomína vám to filozofiu konfliktu na Ukrajine? Nie je to princíp s ktorým pracuje Islamský štát? Nie je to princíp dôverne známy už z čias starovekého Grécka a Ríma?
Všeobecné princípy o slušnosti aj o “ak nemôžem pomôcť aspoň neškodím” sú dávno zabudnuté a nepoužívajú sa.

Krátka história OZE na Slovensku

Hneď na začiatku musím napísať, že tieto úvahy nie sú na viacerých miestach podložené exaktnými dôkazmi. Sú to len úvahy prečo sa tieto veci dejú a kam smerujú. Sú založené iba na zverejnených oficiálnych a verejných dátach.
Dlhšie pred rokom 2009 sa prakticky nik na Slovensku nezaoberal obnoviteľnými zdrojmi. To “nik” samozrejme nie je “0”, ale skôr to boli tak desiatky malých vodných elektrární a pár nadšeneckých fotovoltík, plus jedna, dve veterné turbíny.
Niektorí aj rozmýšľali “prečo nie aj Slovensko”. Najmä tí čo išli z Bratislavy do Viedne a videli to množstvo “veterníkov”, alebo tí čo išli autom cez Nemecko a videli tie počty stodôl a striech s fotovoltikou.
Potom prišiel rok 2008 a v Čechách sa začínal “fotovoltický sen” – zákony prijaté už v roku 2005, cena podpory nastavená ako v Nemecku a najmä sa začal prejavovať pokles ceny panelov.
Tí informovanejší, rozhľadenejší sa začali obnoviteľnými zdrojmi zaoberať aj na Slovensku. Lenže to nebola skupina zaoberajúca sa ekológiou, udržateľnosťou života (sustainability). Boli to investori, ktorých vývoj v alternatívnej energetike zaujal. Aj ich tlak na prijatie podporného zákona sa začal stupňovať. A asi si každý vie predstaviť, že investičný “lobista” má silnejšie tlaky ako “zelený lobista”. Zelený “tlačí” morálkou a zodpovednosťou, investičný zasa peniazmi.
Výsledok sa prejavil a v roku 2009 bol prijatý zákon o podpore OZE a KVET. Tá zelená skupina z neho nebola až tak nadšená, investori áno. Rok 2010 a prvá polovina 2011 to jasne ukázala. Narasť inštalovaného výkonu z 0 MW na takmer 500 MW. December 2009 – rozdaných 120 MW pre 36 fotovoltických inštalácií s výkonom 1 MW až 4 MW .
Instalovany vykon FV
No a prakticky súčasne s tým začal aj “hon na čarodejnice”. U susedov v Českej republike štát a regulátor nezvládli situáciu narastajúceho rozporu ceny podpory a poklesu cien technológií. Z fotovoltiky sa tam v rokoch 2009 až 2010 stalo takmer povestné “Eldorado“. I napriek tomu, že slovenská situácia bola a je iná, média, za podpory štátnych inštitúcií, začali šíriť príbehy o “solárnych barónoch”.
Cena podpory na Slovensku kopírovala takmer presne stav poklesu ceny technológií. To aj ukazuje graf, kde sa porovnáva cena elektriny vypočítaná na 15 podpory (podľa zákona o OZE) a cena podpory podľa úradu (vypočítava ju na 12 ročnú návratnosť podľa vlastnej vyhlášky):
Grid Parita SR
Rok 2011 bol pre fotovoltiku zlomový v tom, že parlament zmenil zákon o podpore a od 1. 7. 2011 nebolo možné stavať FVE na voľnej ploche. Ďalej bolo možné stavať iba na strechách a fasádach budov. To aj bol koniec obdobia “investičnej” fotovoltiky na Slovensku. Investori, ktorí FVE stavali ako čisto finančný produkt sa presunuli do Bulharska a začali pozerať po Ukrajine a Rumunsku.
Bohužiaľ namiesto toho aby sa z obnoviteľných zdrojov (a fotovoltiky najmä) stal štandardný energeticko-ekologický produkt, tak začatý “hon na čarodejnice” pokračoval.
Časť fotovoltických investorov neodišla do zahraničia, ale zmenila zameranie na vodu a bioplyn. Z krátkodobého pohľadu sa to môže zdať zlé. Namiesto čisto poľnohospodárskych bioplyniek vznikli aj investičné. Strach, že nebudeme mať dosť pôdy na potravinovú výrobu, že budeme pestovať “iba” energetické plodiny sa ukázal ako dobý motív na pokračovanie “honu na čarodejnice”. Vodné elektrárne sa dostali na nechcené výslnie – rybári, vodáci a iní sa proti masívnej výstavbe MVE postavili.
Z dlhšieho pohľadu sa ale nerieši a dokonca zamĺča, že Slovensko by sa mohlo stať prakticky nezávislé na energiách z dovozu. Slovenské strechy (fotovoltika) a neobrobená pôda (pre bioplynky) by vedela pokryť elektrickú spotrebu všetkých domácností a značnej časti priemyslu. Možno niekoľko najväčších podnikov by sa nevedelo zásobiť z OZE.
Ale o tom inde v inom článku. Na to by musela byť aj komplexne prepracovaná energetická politika SR.

A čo s tým?

Jednoduchá odpoveď je “zmeniť systém“. Avšak ak sa dostaneme do detailov tak už také jednoduché to nie je. Príčiny sú širšie, ale tu sa zameriam iba na dve základné – energetické a politické.

Energetické možnosti na zmenu

V súčasnej dobe máme “klasickú” energetiku. Trh ovláda približne tucet veľkých centrálnych organizácií (spoločností, zoskupení, …). Niektoré sú štátne – MH SR, ÚRSO, SEPS a.s., SPP a.s. Iné spoluvlastnené štátom – Slovenské elektrárne a.s., Východo; Stredo; a Západo; slovenská energetika a.s. a ich dcéry VSD, SSE-D a ZSDis, potom aj Eustream a.s. Zvyšné sú súkromné. Všetky však chcú a potrebujú centrálny model, kde “len” oni vedia trh “obsluhovať”. Príchod tisícov malých, nezávislých výrobcov, distribútorov a predajcov im logicky nevyhovuje. Historicky mali na takúto koncentráciu aj rozumný dôvod. Dnes sa však technológie zmenili a masívne decentralizovaná energetika je možná – dokonca potrebná.

Avšak modely funkčné desiatky rokov (na Slovensku od roku 1919) zanechávajú v hlavách rozhodujúcich jedincov dôveru v ich funkčnosť a nemennosť. Príkladom je aj Energetická politika SR – dostavba 3. a 4. bloku v Mochovciach, ale najmä úvahy o stavbe “Nového jadrového zdroja”.

Pozrieť sa na energetiku iným spôsobom, tak ako to robia za hranicami je častokrát nad sily a záujem zainteresovaných.

Navyše koncentrácia energetiky v malom počte rozhodujúcich znamená aj koncentráciu moci a financií. Čo zasa zvyšuje tlak na udržanie a posilnenie súčasného stavu.

Politické možnosti na zmenu

Tu sa dostávam na ešte tenčí ľad ako pri energetike. Sú tu pre mňa dve momenty na zmienku: pasivita väčšiny a arogancia moci.

Väčšina – obyvatelia, voliči sú denno-denne konfrontovaní s potrebou prežiť. A širšie úvahy na budúcnosť sú potlačené otázkou “čo zajtra?”. Či už sa do tejto situácie dostali sami, alebo im bolo “pomôžené” je málo podstatné. Proste nemajú čas ani chuť  sa zaoberať tým čo s nami bude za (dosaď si akýkoľvek čas nad pár mesiacov).

Úzka skupina mocných – nechcem sa zaoberať konšpiračnými teóriami. Stačí sa pozrieť na dostupné informácie – G-komponent, Akcia 1508, privatizácie (aj Slovenských elektrární a.s.), zákaz zisku zdravotných poisťovní a súčasná arbitráž proti Slovensku… To všetko sú ukážky toho, že zákon je menej ako toaletný papier. Úzka skupina si tendenčne až protizákonne vysvetlí legislatívu a ak jej z toho plynie profit je jedno čo ostatní. Veď to je tá pasívna časť.

Pokiaľ si pasívna časť neuvedomí svoju silu a nezačne sa proti arogancii brániť – do vtedy sa nič nezmení.

Dôsledky pre Slovákov a Slovensko

Pri takomto myslení a princípoch – kam sa dostaneme? Amerika, Čína a značná časť sveta pochopila, že naopak – iba OZE a nové technológie budú v budúcnosti dominantné. Len pokiaľ súčasní kľúčoví jedinci v energetike iba konzervujú súčasný stav, tak to nadŕža a ochraňuje ich = klasické sieťové – centralistické – podniky.

Takouto politikou si zabezpečujú biznis dnes. Ale za 3 až 5 rokov bude Slovensko v situácii, kde si ho zasa zahraniční investori budú v energetike parcelovať a rozoberať. Len pretože sme sa nič z nového odvetvia nenaučili a aj to čo sme zaplatili cez súčasnú podporu zničíme a zabudneme.

6 myšlienok na “Kauza Akcia 1508 – širšie pohľady

  1. Zatial asi najlepsi clanok aky som kedy cital o danej problematike. Snad by som iba dodal, ze iba z OZE sa vyzit neda.
    Vid – Obnovitelne zdroje s chladnou hlavou. Zaroven si stojim za tym, ze aj dalsia avizovana podpora OZE tymi 100mil eur z EU je z principu to iste co riesi AKCIA 1508. Stojim si za tym, ze z danej podpory bude mat uzitok kazdy okrem investora.

    1. Ďakujem.
      100 M€ na malé zdroje – už takmer rok a pol upozorňujeme, vysvetľujem a ukazujem, že radšej postaviť za vlastné. Od januára 2014 sa mainstream snaží, že už budúci mesiac. A aj teraz je to tak do septembra. Ale v ľuďoch rezonuje dotácia = zadarmo. Mnohým keď som povedal, že to tak do 30 %, skôr menej, tak sa zdesili. “My to nedostaneme zadarmo?” No neodstanú.

  2. Decentralizácia energetiky je nezvrátiteľný proces, ktorý naša domáca “jadrová” loby môže spomaliť, ale nazastaví ! Hrozba možných dôsledkov “Arogancie moci v energetike” je hlboko zakorenená predovšetkým v samotných odberateľoch a na základe skúseností aj vo výrobcoch elektriny z OZE a KVET. Našťastie už existuje zopár “odvážnych” , ktorí konajú a dokážu rovnocenne komunikovať aj veľkými hráčmi v energetike.

  3. STOP stav
    V decembri roku 2013 všetky tri regionálne distribučné spoločnosti vyhlásili “stop” stav na vybavovanie žiadostí o pripojenie výrobní elektriny do distribučnej siete. V zdôvodnení tohto kroku sa spoločne objavuje obava o bezpečnú a spoľahlivú prevádzku distribučnej sústavy a nutnosť vypracovanie odbornej analýzy, prepočtov, štúdie vplyvu už pripojených zariadení na výrobu elektriny. Blíži sa polovica roku 2015 a ani jedna z distribučiek sa nedopracovala k žiadnemu výsledku. Rád by som vedel, či sa na takom niečom vôbec začalo pracovať !

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.