Polemika s článkom od energy analytics, s.r.o.

Na serveri energia.dennikn.sk som so prečítal “analytický” článok od CEO energy analytics, s.r.o. – “Michal Hudec: Biznisu s OZE chýba pridaná hodnota“.

V značnom množstve analýz p. Hudeca musím súhlasiť, najmä ak sú to profesionálne analýzy bez zbytočných filozoficko-populistických odbočiek. Bohužiaľ v tomto článku sa dopustil množstva zjednodušení, skratkových prirovnaní až zavádzaní.  Keby bola povolená diskusia na ich serveri, toto by som písal tam. Diskusia u nich nie je, tak využívam svoj energetický server.

Zásadný omyl článku

P. Hudec napísal: “Ak by pridaná hodnota za danými zdrojmi totiž existovala, našli by svoj zmysel a nástroje, ako prežiť nadchádzajúcich 12 mesiacov.” – toto je hrubý omyl až zavádzanie. Predstavte si akúkoľvek firmu alebo skupinu, a zoberiete jej jediný príjem na ktorý bola zriadená. Opravdu si dakto môže myslieť, že tá skupina prežije rok bez príjmu? Aby ten príklad bol ešte citeľnejší – ak by sme na 12 mesiacov zakázali Slovenským elektrárniam a.s. predávať elektrinu – mohli by vyrábať, ale iba rozdávať zadarmo – prežili by 12 mesiacov?  A ešte dva príklady ak by energy analytics, s.r.o. nesmela 12 mesiacov predávať výsledky svojich analýz, alebo server energia.sk nesmel 12 mesiacov prijímať platby za svoju informačnú prácu? Prežil by? Áno, ak by jeho majitelia za ten rok zarábali na inom predmete podnikania.

Väčšina výrobcov, nad povedzme 300 kW výkonu, totiž svoje elektrárne financovala z úveru. Zväčša to bolo na projektové financovanie – investori museli založiť novú spoločnosť (často s.r.o.), ktorej JEDINÁ aktivita je práve výroba elektriny podľa zákona 309/2009. Ak sa pozriete na mená väčších FVE je to samé SPV (Special purpose vehicle) alebo SPC (special purpose company). To sú skratky na spoločnosti projektového financovania bánk. Za tie úvery neručí len sama projektová firma, ale práve aj ich materské spoločnosti. Tie často nemajú hlavnú náplň výrobu elektriny. Sú to spoločnosti z celej širokej palety podnikania.

Ak si uvedené dva odseky zvážite, tak logický záver je, že posudzovať pridanú hodnotu podnikateľskej činnosti z toho, že neprežije 12 mesiacov bez príjmu, je scestné.

Ďalšie logické kotrmelce článku

Celkovo je článok ladený do zdôvodňovania, že OZE a KVET je jeden podvodný biznis a vlastne škodí. Pôjdem do jednotlivých detailov:

Citácia “vytvoriť pre prevádzkovateľov zdrojov podmienky, v ktorých neznášajú žiadne riziká (prednostné pripojenie do sústavy, prevzatá zodpovednosť za odchýlku, prednostná distribúcia, všetko zdarma

V prvom rade “všetko zdarma” prednostné pripojenie do sústavy je zdarma – ale iba v tej časti prednostné. Samotné pripojenie je štandardne platená činnosť RDS (regionálnych distribučných spoločností) – stačí si na webe úradu otvoriť ich cenové rozhodnutia.

V druhom rade “neznášajú žiadne riziká” – medzi postihnutými nelegálnym zásahom sú najmä fotovoltici (lebo celkovo j ich najviac), ale sú tam všetky možné druhy OZE a KVET. Prvé riziko je bohužiaľ celospoločenské riziko každého podnikateľa – nepredvídateľné zmeny zákon, slabá až nijaká vymožiteľnosť práva. Iné rizika: myslí si p. Hudec, že sa dá naplánovať počasie? Ak áno nech sa opýta majiteľov malých vodných elektrární, koľko krát im za posledné roky veľká a veľmi veľká voda poškodila elektráreň. Nech sa opýta poľnohospodárov ako je pestovanie plodín bez rizika. Potom sú také “malé” riziká – búrka, blesk, vandalizmus. Nové štátne zásahy – zriadenie OKTE (informovať ich potrebovalo novú technológiu do zdrojov), nelegálny G-komponent ukrajuje z výnosu, …

prednostná distribúcia” – elektrina z OZE a KVET je vyrábaná na krytie strát v distribučnej sústave. Distribučky pri zvažovaní a povolovaní realizácie a pripojenia majú za povinnosť zvážiť možnosti a bezpečnosť. A tiež či už nemajú aj veľa zdrojov, ktoré by pokryli ich straty vo vedení. A množstvo (potenciálnych) výrobcov odmietli – moja reálna skúsenosť z tejto činnosti. OZE teda nepotrebuje ani prístup ani distribúciu. Tak ako je nastavený energetický trh dokonca nie praktická možnosť dodávať “zelenú” elektrinu spotrebiteľovi, ktorý by ju chcel. To však nespôsobujú tie OZE zdroje. Spôsobuje to legislatíva, úrad a distribučky.

…konkrétne finančné mantinely určil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví … za štedro nastavené výkupné ceny…” – máme to teda chápať tak, že úrad svojvoľne nastavil ceny vyššie ako bolo treba a bola skutočná potreba? A to by bola chyba OZE a KVET? Alebo sa nejakým výrobcom úrad nechal uplatiť a dal im inú cenu ako ostatným podľa vyhlášky? Ak má p. Hudec také informácie, tak takýto trestný čin je povinný oznámiť.

Ak to tak nie je je to len účelové vyhlásenie bez podstaty. Úrad má vo svojej vyhláške (nie vyhláške určenej niekym iným) napísané, že sa cena elektriny zohľadňuje na 12 ročnú návratnosť (podpora je 15 rokov). Nemám chuť analyzovať iné zdroje, ale pri fotovoltike som viac krát publikoval graf priebehu ceny elektriny stanovenej úradom, skutočnej produkčnej ceny z FVE pri produkcii 15 rokov, a ceny elektriny:

Grid Parita SR

Áno na začiatku (roky 2009 až 2011) bola cena vysoká, ale bola vysoká cena technológie.

Tie navyše súkromným firmám zbierajú koncoví odberatelia, teda domácnosti, malé firmy a priemysel.” Opätovne klasická argumentácia, ktorá odbočuje od podstaty. Alebo zvýrazňuje iba časť. V koncovej cene elektriny je množstvo zložiek, ktoré aj sám server energia.sk popisuje (www.cenaenergie.sk). Takže účelovo zdôrazniť jednu (možno najväčšiu) zložku nie je fér pre odborný článok. Zložka je aj “odvod do Národného jadrového fondu na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi” vo výške 3,15 €/MWh v roku 2014, to je okolo 3 % ceny. My sa skladáme na to, že zo 64 % súkromná spoločnosť produkuje jadrový odpad a my platíme likvidáciu. Nie po dobu 15 podpory (ako OZE), ale zatiaľ na stálo. Ďalšou zložkou je 20 % DPH – opäť sa skladáme všetci.

A v neposlednej rade v TPS – tarifa za prevádzkovanie systému. Touto časťou ceny sa koncoví odberatelia elektriny skladajú na podporu výroby elektriny z domáceho uhlia, obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou a na organizátora krátkodobého trhu s elektrinou.

Iné pridané hodnoty

Ako p. Hudec píše “že biznis s OZE podľa zákona 309/2009 nepriniesol žiadnu pridanú hodnotu” tak ju sa mýli – nie len, že sa verejne hovorí o krachoch, ale o strate cca. 1200 pracovných miest priamo pri výrobe “zelenej” elektriny a ďalších 2400 pracovných miest na prepojené a materské firmy. Poľnohospodári, píly, elektrotechnické firmy, … všetci tí čo uverili v legislatívnu stabilitu, neporušovanie zákonov a v súlade s legislatívou si urobili a zafinancovali nejakú výrobu elektriny. A tých 1200 miest by bez zákona 309/2009 nevzniklo (a to je ak polovina čo robí v OZE a KVET).

Druhú pridanú hodnotu, ktorú nevidí (alebo nechce) je zvyšovanie energetickej nezávislosti od vonkajších zdrojov energie. Čím viac si vyrobíme elektriny, bioplynu, tepla zo zdrojov, ktoré máme na Slovensku, tým menej potrebujeme kúpiť od (najmä) Rusov. Tým viac peňazí za energetické zdroje zostane doma a nemusí ísť za hranice.

Taktiež, ak sa pozriete opätovne na graf vyššie, tak za obdobie 2009 až 2013 klesla cena technológií vo fotovoltike, tak, že FVE vyprodukuje za 15 činnosti elektrinu lacnejšie ako je koncová cena zo sústavy (preto Grid parita). A to sa stalo aj vďaka Slovensku a nášmu podielu 550 MW. Preto si môže p. Vážný urobiť koncepciu podpory malých zdrojov a rátať, že sa zrealizuje 50 000 až 70 000 malých zdrojov.

Dve poznámky na záver

1. Na dostavbu Mochoviec 3 a 4 sa vyčerpalo a ešte plánuje celkom 4 460 miliónov €. Pri súčasnom trende výroby a spotreby tieto dodatočné 1 100 MW produkujúce okolo 8 400 GWh nebudú mať na našom elektrickom trhu uplatnenie a budeme ich musieť predávať. Len kam?

2. Koncová cena elektriny:

Silová elektrina na burze klesla zo špičkovej ceny 90 €/MWh na súčasných 35 €/MWh – pokles cez 50 €/MWh. TPS vzrástla z 2 €/MWh na súčasných 21,82 €/MWh – nárast “iba” 20 €/MWh. Rozdiel medzi poklesom a nárastom je okolo 30 €/MWh. Za oba pohyby sú zodpovedné najmä OZE. Tomuto sa však podrobne budem venovať v samostatnom článku.

cena elektriny

 

Informácia o tomto článku bola autorovi pôvodného zaslaná mailom.

6 myšlienok na “Polemika s článkom od energy analytics, s.r.o.

  1. Súhlasím s tymto vyjadrením na p. Hudeca. P. Hudec je len teotericky analytik na energetiku. Mohol si vyskúšat postaviť napr. 10 kW fotovoltiku na streche, by vedel ake je vsetko zadarmo, ake je vsetko bezpracne a iste na 15 rokov. Iný príklad je malá vodná elektráren, čo by v priemere len 7-10 rokov vybavolal stavebné povolenie, ak by ho vobec vybavil… To vobec nieje riziko financovat úvod do projektu, ktorý sa nakoniec ani neuskutocný.
    Možno si len zmylil pojmy, že pridaná hodnota je niečo ako DPH

  2. No čo dodať na takýchto pánov Hudecov, možno sú na výplatnej páske p. Holjenčíka, a na jeho mieste by som radšej bol pekne tichučko.
    Ináč SSE a.s. minulý rok vydala veľmi pekný stolový kalendár, kde boli mílniky elektrifikácie Slovenska, áno boli to tí “zlí” komunisti, ktorý nehľadeli na náklady a priviedli elektriku do každej dediny. Ak by sme sa dívali na to optikov našich súčasných mocných doteraz by sme boli v dreveniciach pri sviečkach.
    A jedna vec je istá, že nič nie je isté a to by malo 2 x platiť keď si uvedomíme, že prakticky 100% energie, ktoré hýbe Slovenskom musíme dovážať (plyn, ropa, jadrové palivo) a dovážame ho z krajiny ktorá je prakticky vo vojnovom stave so susedom, a kto sleduje kam to vedie musí aspoň tušiť že táto závislosť môže byť veľmi, veľmi nebezpečná.
    Slovensko je na rázcestí: zakonzervovať stav a risknúť to, alebo zmeniť tento pomer aspoň na 50 ku 50, t.j. podporiť rozvoj “toľko nenávidených” OZE, môžeme si vybrať.

  3. K článku na p. Hudca platí v súčasnosti veľmi aktuálna fráza – Follow the money (Sledujte peniaze, resp. Sledujme peňažný tok) a hneď zistíme odkiaľ vietor fúka…

  4. Pri pohľade na sponzorské tablo portálu energia.sk musí byť každému jasné, prečo jeho šéf pravidelne manipuluje s informáciami o obnoviteľných zdrojoch ako o najväčšej príčine vysokej ceny el. energie a potichu zamlčuje čo i len existenciu nákladov na vyraďovanie jadrových blokov , otvorenej dotácii súkromných Hornonitrianských baní či hlinikárne v Žiari. Ešte donedávna sa v portfóliu „škodcov“ nachádzala aj veterná energetika, väčšinou však len preventívne lebo tých 5 (slovom päť) vrtúľ s menovitým výkonom 3 MW skutočne nestojí za reč.
    Trochu z histórie: v roku 2009 bolo rozhodnuté, že solárne zdroje dostanú povolenia na asi 120 MW inšt. výkonu pre odskúšanie a nastavenie ich vplyvu na systém, veterné elektrárne nedostali nič (možno tiež na odskúšanie). Na konci roku 2009 z večera na ráno boli pre solárne elektrárne udelené povolenia na cca 500 MW aj pre inštalácie na severnom Slovensku, kde z titulu slnečného svitu nemajú čo robiť. Výkupná cena bola vtedy cca 30 SK/kWh. Nuž, odolaj. Zlatá baňa aj keby sa na ne malo svietiť baterkami. Povolenia udelil minister, kapacita na energetiku s titulom z TUKE (dnes sa venuje poľnohospodárstvu). Pre informáciu dnes je výkupná cena pre veternú energiu zhruba 70€/MWh,pre malé vodné elektrárne a odpadovú biomasu 100-110€/MWh a pre slnečné zdroje 99€/MWh.
    Veterná energetika na Slovensku je bezdôvodne stopnutá. Príčinou je údajne jej premenlivosť, ktorá by mohla ovplyvniť stabilitu sústavy. Asi je tu iný vietor ako v Nemecku, kde veterné turbíny produkujú viac ako 8% domácej spotreby, tzn. cca 40 TWh ročne, čo je o tretinu viac ako je produkcia celého Slovenska. Pritom je u nás miesto na prinajmenšom 100 veterných turbín využívajúcich tie lepšie miesta s výdatnosťou nie menej ako 750 kWh/m2 ročne (v Nemecku je inštalovaných cca 25 000 turbín a priemerná výdatnosť tam je okolo 600 kWh/m2 ročne). Energetika je tam skutočne mnoho zdrojová, distribuovaná a viac ako 90% obyvateľov tam obnoviteľné zdroje podporuje. U nás vraj väčšina obyvateľov bez atómiek ani nezaspí, údajná všeobecná podpora jadrových zdrojov nebola nikdy kvalifikovane a hodnoverne zisťovaná.
    Veterné turbíny na Slovensku by v takomto minimalistickom scenári ročne vyprodukovali cca 0,5 TWh elektrickej energie, zhruba teda do 2% našej výroby, pri extenzívnejšom scenári s ďalšou stovkou turbín v slabších miestach by to mohlo byť 3%. Je zbytočne polemizovať či je to veľa alebo málo, stabilitu elektrizačnej sústavy to ale neovplyvní ani keby veľa chcelo.
    Pre stabilitu sústavy je väčšou hrozbou výpadok jedného bloku atómky. Apropo, využitie výkonu vodných elektrárni je nižšie ako 20%, u veterných by to bolo 25%. Vodné by aj mohli dať o 5-10% viac, ale musia sa prispôsobovať rigidným atómkam na úkor vlastnej ekonomiky
    Kde je brzda našej veternej energie ťažko povedať. Jeden čas sa zdalo, že si celú kapacitu rezervoval Enel, pri privatizácii sa hovorilo o jeho zámere postaviť 200 MW, teda tú stovku strojov. Teraz to asi padne, ale je možný aj scenár podobný tomu s fotovoltaikou. Z večera do rána tu budú stovky turbín, praví ľudia sú na to určite nachystaní.

  5. Teraz trocha ironicky : Všetko spôsobila Európska únia, pretože Slovensko muselo do svojej legislatívy implementovať podporu obnoviteľných zdrojov. Veď sme v podstate všetko len prebrali a takto to dopadlo. Chudák koncový spotrebiteľ sa skladá skupine šťastných výrobcov elektriny, ktorým sa podarilo v stanovených lehotách vybaviť tie správne povolenia.
    Je to výborná výhovorka na nezvládnutie celého procesu a populistické poukazovanie na zvyšovanie systémových distribučných poplatkov z dôvodu podporovanej výroby elektriny z OZE a KVET len odpútava pozornosť voličov od oveľa závažnejších problémov v energetike, akým je napríklad dostavba jadrovej elektrárne Mochovce.

  6. Nechcem pánovi Hudecovi krivdiť, ale v glose (nedá sa to inakšie nazvať. To by analytik neprezentoval ako pohľad analytika) zdegradoval analytickú úroveň portálu na úroveň stredoafrických republík.
    Nejasné, blúdivé vyjadrenia nemajú nič z konštruktívnym technickým zhodnotením stavu a analytickým pohľadom na OZE.

    Prekvapuje ma, že ako analytik nemá znalosť, aké sú technické, ekologické , ekonomické a spoločensko-sociálne aspekty a kritéria posudzovania pridanej hodnoty. Divým sa ešte viac, keďže je riaditeľom, a “hlavou” portálu Geothermia.com, že sú mu práve tieto aspekty v pohľade tejto glosy cudzie.
    …asi to je politik.

    Súhlasím s predchádzajúcou poznámkou, že týmito kauzami ide o PREKRÝVANIE iných problémov a obetným baránkom je to najmenšie OZE, KVET (zhodou okolností najprogresívnejšia a najčistejšia časť z koláča).

    …ale veď čo, i keď navonok deklarujeme záujem a podporu, robíme opak. Máme záujem o čistotu, no robíme bordel za plotom, neporiadok je náš verný spoločník. Veď aj to množstvo čiernych skládok, čo máme, je len toho dôkazom (na popredných priečkach štatistík EU).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.